Privoďte si vianočnú atmosféru povesťou z nášho regiónu

n 10.12.2015 9:39 - Bytča

Bytčiansky kraj je bohatý na ľudovú slovesnosť. Veď tunajšie obce a samoty boli po dlhý čas odrezané od okolitého sveta a bol k nim ťažký prístup ešte do konca devätnásteho, resp. začiatku dvadsiateho storočia. Preto je prirodzené, že sa tu ľudová slovesnosť dlho uchovala živá a svojím spôsobom žije až dodnes.

Každé ročné obdobie sa premietlo do rozprávania starých ľudí. A bolo obľúbené, či to už bolo pri priadkach, či pri sedení za štedrovečerným stolom. Je teda prirodzené, že sa do ľudových povestí Bytčianska priplietli aj Vianoce, resp. Štedrý deň.

Skaly sa otvárali

Jedna z nich hovorí o tom, že o polnoci pred Štedrým dňom sa otvárajú skaly v okolitých horách. Pod jednou zo skál sú ukryté poklady. Zavedie vás k nim nezvyčajné trblietanie snehu, ktoré sa podobá na zamrznuté slzy.

No trvá to len chvíľu, ktorá je kratšia ako pol hodina. Ak za ten čas poklad nájdete, môžete ho mať.

Uhliarova dcéra

Nikomu sa to zatiaľ nepodarilo, až na jedno chudobné dievča, dcéru uhliara. Tá išla do lesa hľadať pred Štedrovečerným dňom svojho otca, ktorý neprišiel domov. Myslela si, že ju k otcovi zavedie zvuk sekery, les však bol tichý. Napokon našla otca sedieť zamrznutého vedľa stromu. Dievča sa rozplakalo, pretože okrem neho už nikoho nemalo. Slzy jej dopadali na sneh a menili sa na ľadové kryštáliky.

Keď prestala plakať, všimla si, že sa sneh začal zvláštne jagať. Zmrznuté kryštály sĺz jej ukazovali smer k jednému miestu, hneď vedľa skaly. Dievča sa pozrelo tým smerom. Uvidela jamu medzi koreňmi stromov a tam poklad, samé zlato. No nevzala si z neho a ďalej plakala nad mŕtvym otcom. Vtedy sa za ňou ozval hlas:

„A ty čo, dievčička, prečo si neberieš z toho zlata?“

Bol to vládca tunajších hôr.

„Načo mi je zlato,“ odpovedalo mu dievča, „keď som sama a nemám nikoho, s kým by som si mohla sadnúť k štedrovečernému stolu?“

„Len si z pokladu zober...“ ponúkal ju Vládca hôr.

„Ja by som bola radšej, keby si vrátil život môjmu otcovi,“ hovorí dievča.

Vtedy jej otec zakašľal a dievča videlo, že ožil. Vrátili sa spolu domov.

Vládca hôr však dal dievčaťu zvláštny dar. Odvtedy sa každý kúsok uhlia, ktorého sa uhliarova dcéra na Štedrý deň dotkla, premenil na kus zlata.

Text a foto: Zuzana Kuglerová