Zámožní Probstnerovci: Rodina, ktorá sa zapísala do dejín celého Spiša

n 13.12.2015 14:23 - Levoča

Členovia tejto rodiny sa výrazne zapísali do dejín celého Spiša. To, čo je o nich menej známe alebo neznáme, nám ponúkajú archívne dokumenty uložené v Štátnom archíve v Levoči. Historické dokumenty vravia, že Probstnerovci mali nemecký pôvod a ich prisťahovanie na Spiš zrejme súviselo s nemeckou kolonizačnou vlnou.

Prvý známy predstaviteľ rodu Probstnerovcov banský robotník Adam vraj pochádzal zo Starej Lesnej. V päťdesiatych rokoch 18. storočia jeho kroky viedli do Levoče, kde sa oženil.
 

ZAUJME VÁS: Ľudia sú nespokojní a nervózni: Rekonštrukcia už trvá pridlho!

Adamovi Probstnerovi sa ako baníkovi mimoriadne darilo a jeho nástupcom sa stal syn Andrej, ktorému rod Probstnerovcov vďačí za spoločenský vzostup i všetok majetok. Stál na čele viacerých významných baní a hút v Spišskonovoveskom i Gemerskom regióne.

Patrila im časť hradieb

Členovia tejto významnej rodiny sa napríklad v roku 1869 zaslúžil o vznik a rozvoj peňažného ústavu – Spišskej úverovej a priemyselnej banky a od jej vzniku stáli na jej čele. Taktiež sa zaslúžili o to, aby v roku 1892 bola Levoča spojená železničnou traťou so Spišskou Novou Vsou.

O solventnosti Probstnerovcov svedčí aj fakt, že v polovici 19. storočia patrili k najzámožnejším rodom na Spiši. V Levoči im patrila časť východných hradieb. Pravdepodobne to bola práve tá časť, kde v jednom z výklenkov hradieb dali zhotoviť maľbu na dverách – známy obraz „Levočská biela pani“ od maliara Forbergera, ktorý je uložený v Spišskom múzeu v Levoči.

Postavili si niekoľko sídiel

Oproti altánku na druhej strane cesty postavili pekný dvojkrídlový dom, takzvanú kúriu Probstnerovcov s veľkou ovocnou záhradou. Neskôr časť z nej pretvorili na nádherný park so švajčiarskym domom, čínskym pavilónom, umelou podzemnou chodbou a klietkou hanby, ktorá tu bola dočasne umiestnená.

Probstnerova kúria bola v 20. storočí prestavaná na administratívne oddelenie nemocnice a záhrada doteraz tvorí celú východnú časť dnešného areálu nemocnice. Ešte pred polovicou 19. storočia bolo vybudované menšie letné sídlo s okrasnou záhradou juhozápadne od Probstnerovej kúrie.

Mimo hraníc Mestskej pamiatkovej rezervácie Levoča, na východnej strane hlavnej komunikácie prechádzajúcej mestom, stojí ďalšia záhradná kúria Probstnerovcov. Táto menšia kúria bola stavaná paralelne alebo hneď po výstavbe väčšej hlavnej rodinnej kúrie a bola situovaná v kline medzi dvoma cestami – Kežmarskou cestou a cestou vedúcou na Mariánsku horu.

Posledným Probstnerom na Spiši bol Alfréd Artúr Probstner a jeho smrťou 25. apríla 1951 podľa dostupných informácií skončila éra Probstnerovcov v mužskej línii na Spiši.

Text a foto: (t.j.)