Viac foto v galérii

Vianoce na zámku, Vianoce v podzámčí. V čom bol rozdiel?

n 8.12.2015 11:42 - Bytča

Vianočný čas nás často núti zamyslieť sa nad hodnotami života a rodiny. Je zaujímavé, ako ho v minulosti vnímali a slávili obyvatelia Bytče, ale aj ľudia z blízkych dedín.

Dejiny nám prezrádzajú veľa o tom, komu Bytča a zámok, ktorý sa v nej nachádza, patril. Boli to silné šľachtické rody, ktorých členovia mali popredné miesta na cisárskom dvore vo Viedni.

Juraj Turzo, jedna z najznámejších postáv slovenského stredoveku, bol nielen popredným diplomatom, ale aj vzdelaným a scestovaným človekom. Preto je prirodzené, že do svojho panstva a zámku v Bytči, kde žila jeho rodina, priniesol mestské vianočné zvyky.

Panské zvyky

Obdarovávanie hmotnými darčekmi bolo v 17. a 18. st. panským zvykom, ako aj zdobenie veľkého vianočného stromčeka. Turzove dcéry dostávali drahé hračky priamo z Viedne.

A hoci by sme si mysleli, že v tých dobách ešte nefungovala pošta, nie je to celkom tak. Poštové dostavníky nie sú vynálezom amerického Divokého západu, ale Európy, a tak Turzove dcéry mali radosť, keď sa na zámku objavil poštový dostavník plný škatúľ s darčekmi.

K vianočným chvíľam patrili stretnutia pri rozkúrenom kozube, čítanie z Biblie, ale aj prechádzka, jazda v saniach a charita. Turzovci dopriali sviatočné chvíle aj inštitúciám, ktoré založili a podporovali – farnosti, kostolu, škole, hospicu pre chorých.

Chudobnejšie podzámčie

Kým sa však na zámku hodovalo a hýrilo, v podzámčí boli Vianoce chudobnejšie. Darčeky, výmysel pánov, sa tu ešte neudomácnil, aj keď istá forma sa tu už vyskytovala od čias starých Slovanov. Boli to dary hospodárskeho charakteru a mali skôr magický charakter.

Neboli určené pre jednotlivca, ale pre celú rodinu. Namiesto stromčeka, ktorý žiaril za oknami rozsvieteného zámku, tu bolo len zopár zviazaných smrekových vetvičiek, ozdobených jabĺčkami, orechmi, neskôr kúskami kockového cukru. Jedlo, ktoré sa ocitlo na štedrovečernom stole, malo svoj presný význam. Prestieralo sa nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratká.

Sliepky mali pod stolom zrno, jahniatka a kozičky otiepky slamy. Slama patrila k výzdobe, chudobní ľudia z nej v zimných mesiacoch vyčarovali obdivuhodné vianočné ozdoby.

Rodina – najväčší dar

Dve veci nesmeli na Vianoce chýbať: babka rozprávkarka alebo dedo rozprávkar, ktorí cez dlhé večery rozprávali miestne zvyky a povesti, a rodina. Pred Štedrým večerom sa každý musel vrátiť, aj keď bol na tých najvzdialenejších miestach.

Vianoce boli chudobné, ale o to srdečnejšie. Deti nedostávali drahé dary, zato však počuli neuveriteľné rozprávania o vianočných pokladoch, ktoré nájde len ten, kto má dobré a čisté srdce.

Zvyk obdarovať deti darčekmi prešiel zo zámkov do našich domácností. Ale tie dávne rozprávania sa strácajú, hoci sú omnoho vzácnejšie.


Text a foto: Zuzana Kuglerová