Keď Lucie navštívia deti v materskej škole

n 9.12.2015 8:00 - Turčianske Teplice

Čo v minulosti znamenali pre ľudí stridžie dni a čo sa počas nich robilo? To, aj mnoho ďalšieho ukázali žiačky Pedagogickej a sociálnej akadémie v Turčianskych Tepliciach vo svojom programe deťom v jednej z miestnych materských škôl.

Materská škola na Horných Rakovciach je zameraná na regionálnu výchovu. Znamená to, že deti, ktoré túto školu navštevujú, získajú okrem základných vedomostí aj tie, týkajúce sa tradícií, robievajúcich sa v minulosti v našom regióne.

Práve zimné obdobie bolo okrem blížiacich sa Vianoc typické aj stridžími dňami. A ako to počas nich vyzeralo, deťom vo svojom programe ukázali „tety“ kandidátky z Pedagogickej a sociálnej akadémie (PaSA) v Turčianskych Tepliciach, pod vedením ich učiteľky Ľubomíry Tumovej.

Od Kataríny po Luciu

S nápadom na takýto zaujímavý program prišla učiteľka Anna Matulová. „Jeho cieľom bolo ukázať deťom, ako tieto dni prebiehali, priblížiť im zvyky, ktoré sa počas nich robievali. Samozrejme, zaujímavé bolo aj naživo vidieť, ako spomínané strigy – Lucie vyzerali.“

Dievčatá z PaSA svoj program obohatili aj o rôzne piesne, tance a úlohy pre deti. Zavŕšili ho rozdávaním drobných prekvapení od Mikuláša a príchodom Lucií, ktoré „očistili“ priestory materskej školy od všetkého zlého, chorôb, aj duchov. Deti sa do celého programu s chuťou zapájali a na konci ho ocenili veľkým potleskom.

Ako stridžie dni vyzerali?

Jednalo sa konkrétne o šesť dní – Katarínu (25. 11.), Ondreja (30. 11.), Barboru (4. 12.), Mikuláša (6. 12.), Luciu (13. 12.) a Tomáša (21. 12.), počas ktorých sa očakávala zvýšená aktivita zlých síl.

Typické tu bolo využívanie ľúbostnej mágie a rôzne spôsoby veštenia budúcich manželov, ktoré sa medzi dievčatami tradovali. Napríklad na Ondreja varili halušky, v ktorých boli zabalené lístky s mužskými menami. Medzi nimi bol aj prázdny lístok, lístky s nápisom – „neznámy“ a „smrť“.

Prvá haluška, ktorá vyplávala na povrch, znamenala meno nastávajúceho, prázdny lístok znamenal, že si dievča bude musieť na vydaj ešte počkať. Ak dievčatá chceli vedieť povolanie nastávajúceho, liali olovo cez kľúčovú dierku do pohára so studenou vodou.

Podľa odliateho tvaru si potom predpovedali, aké povolanie bude vykonávať budúci manžel. Hovorievali pri tom: „Ondreju, Ondreju, tebe olovo leju. Daj že mi Ondreju znati, s kým ja budem pred oltárom státi.“ Na Luciu sa dievčatá obliekali za „Lucie“.

Celé v bielom, s bielou šatkou na hlave a zamúčenou tvárou chodievali s husím krídlom, či štetkou namočenou vo vápne symbolicky vymetať po domoch všetko zlé, choroby, aj duchov. Večer sa opäť venovali ľúbostným veštbám.

Urobili si dvanásť lístkov, na každý napísali jedno mužské meno a dali ho pod tanier, či do pohára. Každý deň jeden lístok spálili bez toho, aby si ho prečítali. Posledný lístok ostal na Štedrý deň. Muž, ktorý sa volal tak, ako bolo napísané na lístku sa mal stať ich ženíchom.

Rozšírené bolo aj zhotovovanie „lucijného“ stolčeka, ktorý sa robil od Lucie do Vianoc bez použitia jediného klinca, len jediným zaťatím sekery denne. Muži ho robievali preto, aby videli, ktoré ženy z dediny sú strigy. Na Vianoce bolo treba ísť na krížne cesty, kde sa museli na stolček posadiť a čakať, kým sa zjavia bosorky. Na tomto stolčeku boli totiž chránení pred ich silami.

Text a foto: (ama)