V. Lukačik: S umiestnením nie som spokojný

n 4.12.2015 8:00 - Medzilaborce

O jesennej časti futbalistov MŠK Spartak Medzilaborce sme sa porozprávali s trénerom Viťazoslavom Lukačikom. Medzilaborce zimujú vo štvrtej lige na deviatom mieste.

Znamená zimovanie na 9. mieste v tabuľke naplnenie predsezónnych zámerov?

S umiestnením nie som spokojný, ale asi je to reálne postavenie v tabuľke. Škoda posledného zápasu roka. Ak by sme bodovali v Kendiciach, v tabuľke pravdy by sme boli minimálne na nule a v tabuľke vyššie aspoň o dve priečky.

Spočiatku to vyzeralo so zložením kádra všelijako. Dokázal sa stmeliť?

Káder sme skladali za pochodu. Od prvého kola sme na ďalší zápas nastupovali vždy s iným mužstvom než sme v predošlom kole skončili. Potom sme chytili dobrý stred, päť zápasov po sebe sme neprehrali, celý september, už bolo vidieť, že chlapci na trávniku o sebe vedia. A záver 50 na 50, doma víťazstvá a vonku prehry.

Spartakovský úvod sezóny v znamení šestiek. Najskôr doma víťazstvo 6:2 nad Kendicami, potom vonku dvakrát 0:6 (Raslavice, Svit)...

Boli to odlišné stretnutia. Najskôr sme zvíťazili nad súperom, ktorý bol v podobnej situácii ako my. Na ihrisku sa hráči spoznávali, a to doslovne.

Obe šestky u súperov boli zároveň našimi najslabšími výkonmi jesene. Nie kvôli „kanárom“, ale z prístupu k týmto zápasom. Odhliadnuc, že sme neboli kompletní.

Derby odohrali Spartakovci na jeseň doma – prehra a výhra.

Derby s Radvaňou si budem pamätať do smrti. Dva rozdielne polčasy, najskôr lepší my, potom taktovku držali hostia, v 90. minúte sme ešte vyhrávali 1:0 a nakoniec prehrali 1:2.

Isto by viac svedčala výsledku remíza. S Pakostovom to bol vyrovnaný zápas s efektívnejšou koncovkou na našej strane a body ostali doma po víťazstve 3:1.

Bilancia z ihrísk súperov je slabšia.

Bodovali sme iba vo dvoch stretnutiach. V Kežmarku, kde hrávajú Vysoké Tatry sme boli počas celého zápasu lepším mužstvom a zaslúžene vyhrali. Stretnutie v Dubovej, kde majú domáci stánok hráči Vyšného Mirošova sme boli domácim viac ako vyrovnaným súperom.

Keď už boli domáci na kolenách, v 85. minúte zaúradoval rozhodca, lebo nariadil nezmyselnú „malú domov“ a súper vyrovnal. Bod tešil viac domácich ako nás.

Paradoxom týchto stretnutí bolo, že sme hrali vlastne na neutrálnych ihriskách. Čo mrzí, sú prehry v Ľuboticiach (2:3) a Kendiciach (0:1). Boli sme lepší, ale návraty domov sme mali smutné.

Ktoré stretnutie jesene bolo najlepšie?

Podľa mňa to bolo posledné domáce stretnutie so Zámutovom (2:0). Súper je kvalitný, pôsobia v ňom hráči prakticky z celého kraja. Podali sme disciplinovaný, zodpovedný výkon a hlavne sme sa v ťažkom zápase presadili aj strelecky.

Ktorí hráči boli oporami kádra?

Ja by som to povedal trošku ináč. Kostru mužstva tvorili Vodilka, G. Lukáčik, Chripák, Gonos, Guba, Gavula, Potoma a Lučko. Mňa teší, že mladší ako Kuruc, Grib, Petruňo, Gaľ, V. Višňovský, Stirčák a Slíž boli nápomocní. Dobré služby odviedli aj ich rovesníci zo Stropkova - Polaščík, Karsa a Čabala.

Ktoré mužstvo považujete v jeseni za najlepšie?

Myslím si, že o postup sa pobijú Šarišské Michaľany a Svit. Mne sa viac pozdával herný štýl Michalian. Doma sme uhryzli remízu 1:1. V tomto zápase hral súper veľmi dobre kombinačne, hráči o sebe vedeli. Nám pomohlo aj šťastie, preto som bol s bodom spokojný.

(jv), vsfz.sk, foto: archív klubu