ROZHOVOR: Vyspovedali sme mladého Geišberga, aký je jeho hudobný sen?

n 8.12.2015 16:50 - Partizánske

Martin Geišberg – človek charizmatický, objímajúci, spievajúci. Venuje sa divadlu i hudbe. Dramaturg. Muzikant. Putuje po slovenských mestách a po rôznych miestach, aby na svojej slobodnej ceste plnými priehršťami rozdával piesne, pocity, nepoznané i objavené.

Počas 22. ročníka Slovenského festivalu poézie Beniakove Chynorany v Chynoranoch mali účastníci možnosť započúvať sa do jeho poetických piesní. Po koncerte sme Martinovi položili zopár otázok.
 

ČÍTAJTE AJ: ROZHOVOR s Tomášom Klusom: Prečo si dávam ročnú pauzu od koncertovania?

Martin, prezraď nám, čím teraz žiješ?

Cestami. Za posledný mesiac som prešoféroval okolo šesťtisíc kilometrov. Mám za sebou premiéru v Spišskom divadle, kde som robil hudbu a dramaturgiu. Hral som po celom Slovensku, na rôznych miestach. 10. decembra budem krstiť Korene, čo je spoločné dielo s mojou milou Alžbetkou (manželka Elisabeth Wittgruber), ktoré vyjde ako kniha s CD, kde nádherné Alžbetkine verše prekrásne recituje Táňa Pauhofová.

Zároveň je to zhmotnené aj ako predstavenie v SND. Začínam nahrávať hudobné podklady do básnickej zbierky môjho ocka Mariána Geišberga. Tá sa bude volať Byzantskému Bohu. Ale to je len časť. Žijem teraz so svojou rodinou v Novej Bani. Čiže jednoducho povedané žijem životom.

Prichádzaš na Slovenský festival poézie. Ktorý z básnikov ti je blízky?

Najbližším básnikom je moja milá žena.

Mnohí sa už pýtali... Prečo si ešte nevydal svoje vlastné CD? Zvíťazila hudba a piesne nad divadlom?

Možno preto, že som divadelník a milujem živé hranie. Zároveň som vždy chcel mať nahrávanie vo vlastných rukách a dnes sa už učím aj to. Okrem toho, mám za sebou Piate ročné obdobie, čo je síce audio kniha s CD, ale táto forma je mi bližšia ako len čistá hudba.

Ako som už spomínal, 10. decembra bude na svete nová kniha plná hudby a básní. Taká je zatiaľ moja cesta. Uvidíme ako sa bude príbeh ďalej rozvíjať. To je aj odpoveď na Tvoju ďalšiu otázku. Divadlo vo mne rezonuje rovnako a moje plány sú s ním úzko spojené. Hudobné divadlo, ak sa to dá tak nazvať, je to, čomu by som sa chcel venovať aj naďalej.

Prečo si prijal pozvanie hrať na festivale poézie?

V prvom rade preto, že ma pozvali a potom preto, že moje piesne sú vraj poetické a práve na tomto festivale pre interpretov básní sa to zrejme hodí. Je príjemné hrať pre ľudí, ktorí vnímajú moje texty, lebo nie každý má ten dar, že dokáže poéziu vstrebať do seba. Je príjemné hrať pre ľudí, ktorí sami tvoria alebo prednášajú poéziu.

Ako sa ti hralo?

Na to, že som bol unavený z ciest (Martin prišiel na koncert po sérii koncertov na východe Slovenska), myslel som si, že budem len potichu hrať. Nakoniec to skončilo „bašávelom“ (na záver koncertu Martin všetkých postavil na nohy a spoločne si zatancovali), mladí boli úžasní poslucháči, aj ľudia, ktorí prišli priamo z Chynorian, boli veľmi citliví a vnímaví.

Veľmi si vážim, ako sa napojili na moju hudbu, napriek tomu, že mnohí nepoznali moju tvorbu.

Prečo sa tvoje skladby nehrávajú v rádiách? Kde si ich môžeme vypočuť?

Pretože nejdem touto cestou. V rádiách hrajú skladby určitého nepísaného formátu, každá skladba má akúsi predpísanú dĺžku, refrén, akoby sme prežívali nový klasicizmus v hudbe, kde bolo všetko predpísané. Vkus, ktorý rádia diktujú, mi vôbec nevadí, lebo to nepočúvam.

Myslím si, že každý, kto si chce nájsť čosi iné, tak v dnešnej dobe internetu má možnosti nachádzania. Každý z nás to, čo ho naozaj zaujíma, nájde.

Vieš charakterizovať svoju hudbu?

Úsmev a spev...

Máš nejaký hudobný sen, napríklad zaspievať si s nejakým muzikantom?

Veľmi rád by som sa vo svojom živote stretol s Bobbym McFerrinom, on je pre mňa osobnosť, ktorá robí muziku inak. Robí výborné hlasové workshopy. V poslednom období sa splnilo veľa snov. Naposledy som spolupracoval s Danielom Špinerom, ktorý je výborný klavirista. Začali sme hrať s bratom Marekom a s otcom, Geišberg trio, hrávam s pesničkárom Nanym.

Prešiel si nespočetné množstvo miest po Slovensku i Čechách. Na akých miestach chceš ešte hrať?

Chcel by som urobiť šnúru koncertov po divadlách a synagógach. Synagógy sú také posvätné miesta. A tiež drevené kostolíky na Slovensku. Chcel by som uchopiť akési genius loci tých priestorov.

Text a foto: Denisa Horváthová