Život vo Veľkej Lomnici

n 3.12.2015 8:26 - Kežmarok

Veľká Lomnica vchádza do dejín pod svojím terajším pomenovaním až v roku 1257. No aj napriek tomu existujú archeologické výskumy, ale aj náhodné nálezy pamiatok hmotnej kultúry. Tie sú dôkazom, že tak ako okolie, tak aj samotná dedina bola kolonizovaná už za skorších čias.

Spomínaná obec je situovaná na mieste s päťtisícročnou prítomnosťou človeka. Podľa odborníkov bola obec Veľká Lomnica osídlená za staršej doby železnej – halštatskej (750 rokov pred Kristom pozn. red.). 

Slovenské etnikum

Po dobe halštatskej nastúpila mladšia doba železná – laténska (450 rokov pred Kristom pozn. red.) a vtedy nastal hospodársky vzostup starousadlého domáceho obyvateľstva. Neskôr zasiahli do vývoja terajšej obce na severe Slovenska Kelti.

Pred polovicou 5. storočia nášho letopočtu nastal rozpad severokarpatskej skupiny. Severoslovenská oblasť sa na takmer 300 rokov vyľudnila. Nasledujúce pamätihodnosti obce situovanej 6 kilometrov od mesta Kežmarok sa spájajú so slovanským etnikom.

Spišská republika

Pôvodné obyvateľstvo Spišskej obce Veľká Lomnica bolo v 13. storočí slovanské. Slovo „lomnica“ je slovanského pôvodu. V tomto období tu stál už kostol a fara. Vo Veľkej Lomnici existovalo vyše desať šľachtických dvorov.

Podľa informácií o osobnostiach Veľkej Lomnice od historičky Nory Baráthovej sa po vzniku I. Československej republiky (rok 1918 pozn. red.) mnohí Spišiaci z radu inteligencie snažili o odpojenie Spiša a vytvorenie tzv. Spišskej republiky, operujúc s tým, že sú aj menšie štátiky.

Obec bola sídlom rodu Berzeviczy. Tí bývali v rodinných kaštieľoch. Posledným žijúcim obyvateľom bol Vojtech Albert Titus Berzeviczy (zomrel v roku 1922, pozn. red.). Stal sa vojenským veliteľom a ostal žiť mimo Veľkej Lomnice, kam sa už nevrátil. Po II. svetovej vojne kaštiele zoštátnili. V súčasnosti žije vo Veľkej Lomnici približne 4 600 obyvateľov.

Text a foto: Andrea Bašistová