Viktor Dreisig: Popri motokrose som začal hrávať hokej.

n 19.11.2015 14:36 - Poltár

Ide mu to na motorke, na ľade, pod volejbalovou sieťou, ale aj na bicykli, či za stolnotenisovým stolom. Taký je dvanásťročný siedmak na ZŠ Poltárčan Viktor Dreisig.

Odkedy vám učaroval motokros ako jeden z vašich dvoch prioritných športov?

Na moje 4. narodeniny som dostal prvú po domácky vyrobenú motorku. O rok na to mi bola podarovaná už prvá súťažná motorka. No a od šiestich rokov som sa už začal zúčastňovať aj pretekov.

Kto vás k tomu doviedol?

Bol to hlavne môj otec. Samozrejme, ma v tom podporovala aj moja mama.

Akú motorku aktuálne osedlávate?

Teraz mám KTM sx 65 a predtým to bola KTM sx 50.

Dosiahli ste už aj nejaké športové úspechy?

Áno. Vo svojej vitríne mám vystavených približne 30 trofejí za rôzne pódiové umiestnenia. Konkretizácia jednotlivo by zabrala veľa písaného priestoru. Preto tak stručne.

No dobre, tak spomeňte aspoň jeden...

Pred tromi týždňami som sa stal absolútnym víťazom seriálu Endurocross Pitbike v Brezne. Ide o seriál piatich pretekov počas celého roka. Ja som z nich v troch zvíťazil, raz som bol druhý a raz tretí. Jediným kritériom bol obsah motorky. Vek súťažiaceho a veľkosť stroja nerozhodoval. Na štarte nás bolo okolo dvadsať. Ja som bol v súčte bodov najlepší, a preto som získal prvenstvo.

Pretekali ste aj v zahraničí?

Áno. Veľmi úspešný som bol v Maďarsku, resp. o niečo menej sa mi darilo v Čechách.

Popri toľkých úspechoch musíte aj veľa trénovať. Je to tak?

Pravda je taká, že skoro vôbec netrénujem. Nemám na to čas. Zúčastňujem sa len na pretekoch.

V čom je problém?

Popri motokrose som začal hrávať hokej. A to je moja aktuálna absolútna športová priorita.

Tak nám priblížte svoje pôsobenie vo vašej druhej obľúbenej športovej disciplíne...

Motokrosu som sa cez zimu nevenoval. Nechcel som však zimy prečkávať len čakaním na novú sezónu. Preto som začal hrať hokej. Najprv som to bral len ako kondičnú prípravu, ale neskôr to prerástlo do mojej športovej priority.

Na motorke ste sedeli prvýkrát v štyroch rokoch. Kedy ste začali s aktívnym hokejom?

V 3. ročníku. Mal som osem rokov a zaradili ma do predprípravky. Celkom sa mi aj darilo. Po pol roku ma preradili až do tímu piatakov. Aktuálne som hráčom Rimavskej Soboty (2.liga) a hosťujem aj v Lučenci (extraliga).

Stíhate to všetko? Predpokladám, že výsledky v škole musia preto trocha pokrivkávať...

Ak sa dá vylepšiť vysvedčenie so samými jednotkami na konci 6. ročníka, tak áno...

Ako často trénujete, kedy hrávate zápasy a na akom poste?

Tréningy mám 3- resp, 4-krát do týždňa. Zápasy sú cez víkendy. V sobotu hrám za Rimavskú Sobotu a v nedeľu za Lučenec. Teším sa keď ma tréner postaví do stredu útoku, ale hrávam aj v obrane.

Najväčší doterajší úspech na ľade?

Vlani sme boli na medzinárodnom turnaji vo Francúzsku. Hrali sme s Rusmi, s Belgičanmi, so Švajčiarmi a s domácimi. Darilo sa nám. Spomedzi ôsmych kolektívov sme turnaj nakoniec aj vyhrali. V semifinále sme dokonca vyradili obhajcov prvenstva z Belgicka.

Čo vaše najbližšie plány?

Vybrali ma do hokejového mužstva, ktoré sa zúčastní 26. decembra v Prahe trojdňového medzinárodného turnaja. Budú tam dve slovenské, jedno ruské a tri domáce tímy.

Kam to chcete až dotiahnuť?

Ako som už spomenul, zamerať sa chcem na hokej. Účasť v reprezentácii a byť majstrom sveta by nebolo až také nezaujímavé. Ako vraví môj otec: „Ak chceš dosiahnuť v športe niečo veľkého, musíš sa intenzívne venovať len jednému z nich“. Ja som si už vybral...

Text a foto: Peter Sabó