ROZHOVOR s Radoslavom Grečmalom: Planetárium nie je vedecká inštitúcia

n 28.11.2015 18:40 - Bratislava I

Autor architektonického projektu Dunajská kvapka Radoslav Grečmal navštívil planetáriá v zahraničí. Podľa neho je chybou, ak si verejnosť spája planetárium s vedeckou inštitúciou. 

Pozhovárali sme ako vidí on, autor mnohých úspešných projektov i spomínanej architektonickej vízie, riešenie nábrežia i objektu bývalého Parku kultúry a oddychu v Bratislave.

„Celková plocha architektonickej štúdie Dunajská kvapka je sedemsesiat dva tisíc metrov štvorcových,“ hovorí Grečmal a pokračuje: „Z toho planetárium a mediatéka zaberajú približne dve tisíc metrov štvorcových. Ostatná plocha patrí retailovej prevádzke, službám, administratíve verejnému stravovaniu. Zadanie obsahovalo podmienku, v ktorej sa konštatuje, že rezidenčná plocha nesmie presiahnuť tridsaťpäť tisíc metrov štvorcových nadzemnej plochy. Koľto to bude predstavovať bytových jednotiek, je zatiaľ otázne.“

Môžete odhadnúť náklady pri realizácii stavby Dunajskej kvapky?

--  Keď vezmeme do úvahy technologické vybavenie, ide približne o dva milióny Eur. Stavba si vypýta tri až štyri milióny, čiže celkové náklady sa môžu by sa mali zmestiť do päť šesť miliónov Eur.

S akými materiálmi rátate pri realizácii stavby?

--  Prirodzene pri takejto stavbe treba myslieť na výnimočnosť opláštenia, ktoré by sa malo stať akýmsi stredobodom vizuálnej pozornosti. Materiál by mal byť kompozitný, vysoko reflexný, spĺňajúci trend dvadsiateho prvého storočia.

Ak by dostal tento projekt dostal súhlas od všetkých kompetentných, kedy by si ho mohol prehliadnuť prvý návštevník?

--  Ak postupuje proces schvaľovania v zhode, schvaľovanie u nás trvá približne dva roky. Ak k tomu prirátame realizáciu stavby, mohli by sme hovoriť o čase okolo roku 2020.

V čom vidíte prínos tejto stavby?

--  V prvom rade si treba uvedomiť, že momentálne objekt PKO neslúži, objekt je bez života. Jednoznačne by sa územie stalo výnimočných v tom, že by sme mali konečne v Bratislave planetárium. Zrejme viac ich nebude a tak by bolo v tomto smere magnetom pre záujemcov zo širokého okolia. Naviac by spĺňalo požiadavku, ktorú dalo mesto - zachovať kultúrnu inštitúciu, kvalitný verejný priestor. Treba si uvedomiť, planetárium nebude vedecká inštitúcia. Ide v prvom rade o popularizačno - náučné zariadenie, ktoré bude súžiť širokej verejnosti.

Uvažovalo sa i akejsi kombinácii zachovania historickej spoločenskej budovy s modernými prvkami súčasnej architektúry. Ste zástancom podobných kombinácií?

--  V tomto prípade určite nie. Môžeme sa možno baviť o potrebe spoločenskej sály... No nie som zástancom rekonštrukcie starého PKO. Ale to je môj osobný názor.

Zrejme nie ste Bratislavčan...

--  Nie som. Ale v Bratislave žijem už dvadsať päť rokov. Pochodil som veľa veľkých miest, ale nikde by som sa necítil lepšie, ako v Bratislave. Ale na vyriešenie tohto problému je vzťah k danému miestu zbytočný.

Za rozhovor ďakuje Jozef Bytčánek, foto: autor