Advent alebo Filipovka?

n 30.11.2015 8:29 - Stropkov

Každoročne pred veľkou oslavou Vianoc a narodenia Ježiša Krista v kresťanskej viere prebieha odbobie Adventu, ktoré znamená očakávanie Spasiteľa. Ako prežívame toto obdobie na Slovensku?

Adventné obdobie začína koncom novembra nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom. V kresťanskej viere ide o obdobie očakávania, kajania sa za hriechy, avšak toto kajanie sa nechápe ako pôst, ale skôr ako príprava na príchod božstva do chrámu, ako to označuje pôvodný pojem z gréčtiny.

V cirkevnom kalendári znamená advent aj počiatok nového cirkevného roka. Vo východných cirkvách sa advent neprežíva v jeho tradičnom znení, ale označuje sa ako Filipovka. Tá trvá od 15. novembra do 24. decembra. Filipovka si však zachovala charakter pôstu, no nepredstavuje začiatok cirkevného roka. Ten sa vo východných cirkvách začína už 1. septembra.

Sviečky a čokoláda

Tradičným znakom, ktorý sprevádza advent je veniec (resp. jeho modernejšie podoby) so štyrmi sviečkami a ozdobami rôzneho tvaru a farby. História adventného venca zasahuje až do počiatkov 19. storočia do

Nemecka k protestantskému pastorovi Johanovi Hinrichovi Wichernovi, ktorý položil na veľký drevený kruh štyri veľké biele sviece symbolizujúce adventné nedele a 19 malých červených sviečok, znázorňujúcich pracovné dni.

Každý deň spolu s deťmi zapálili jednu malú červenú sviečku a cez nedeľu jednu veľkú sviecu. Časom sa počet sviec zmenšil len na 4 veľké sviece, rovnako sa zmodernizoval adventný kalendár aj do iných – sladších podôb určených najmä pre tých maškrtnejších.

V otváracích kalendároch nájdeme už teraz od cukríkov po tabuľky čokolády.

Nový rok za 31 dní

Naši predkovia prežívali posledný mesiac v roku intenzívne, čo sa prejavilo najmä v rôznych podobách pranostík, predpovedí a ľudových zaklínadiel a pohanských zvykov, ktoré pretrvali aj po pokresťančení Slovanov. Čarovné úkony mali najmä dievčatám zabezpečiť istotu, že sa v ďalšom roku vydajú alebo spoznajú svojho budúceho ženícha.

Samotné tzv. stridžie dni začínajú v posledný novembrový deň – na Ondreja. V ten deň pretrvával zákaz priadok a dievčatá sa stretli a spoločne varili pirohy, ktoré boli plnené lístkami s mužskými menami. Ten piroh, ktorý vyplával deve ako prvý, obsahol meno jej nastávajúceho ženícha.

Ďalším čarovným úkonom bolo aj liatie olova cez kľúčovú dierku. Z tvaru odliatku sa následne veštilo spoločenské postavenie alebo aj zamestnanie mládenca. Podobne si dievčatá privolávali mládencov aj zvykmi na sv. Barboru (4. 12.) daním čerešňových halúzok do vázy.

Ak tie vyženú do Vianoc listy, tak sa mladucha vydá v ďalšom roku. Stridžie dni vrcholia na Luciu (13. 12.) a končia sa 21. decembra, keď po starom oslavoval svoje meniny Tomáš.

 

Text: (el), ilustračné foto: TASR