Renesančný kaštieľ v Diviakoch

n 19.11.2015 8:00 - Turčianske Teplice

Turiec je región bohatý nielen na prírodné krásy a minerálne pramene, ale i na šľachtické sídla. Nájdeme tu viac ako desiatku kaštieľov a pol stovky kúrií. Obdivovatelia kultúrnych pamiatok by sa však márne tešili na ich prehliadku. Väčšina z nich je v súkromnom vlastníctve, ktoré si ich majitelia pochopiteľne chránia.

Na území Turčianskych Teplíc, v mestskej časti Diviaky, návštevníkov upútajú hneď dve budovy, ktoré dýchajú históriou. Mladší, rokokový kaštieľ po rozsiahlej rekonštrukcii slúži na ubytovanie a usporiadanie spoločenských a rodinných osláv.

Starší, renesančný kaštieľ spravuje Slovenská národná knižnica. V rámci reštitúcii si naň začali nárokovať bývalí majitelia a majetkové spory sú vždy dlhodobé.

Z toho dôvodu sa objekt prakticky iba udržiava, aby nechátral. Nám sa podarilo nazrieť do jeho interiéru a neboli sme sklamaní, hoci z pôvodného zariadenia sa tam nachádzajú len kachľové pece.

Renesancia sa snúbi s barokom

Dvojpodlažná budova má pôdorys v tvare písmena U, na východe s dvomi kratšími krídlami, na západnej strane s dvomi štvorcovými vežami. Na vstupnej strane na vnútornom nároží oboch krídel sú symetricky situované okrúhle arkiere.

Fasády majú štvorcové a obdĺžnikové okná s kamennou šambránou a nadokennou rímsou. Na všetkých nárožiach je plastické kvádrovanie. Strechy na vežiach sú manzardové, na budove sedlové s valbou, pokryté dreveným šindľom.

V miestnostiach sú prevažne valené lunetové klenby. Na nádvorí stojí studňa. Nádvorie je ukončené z uličnej strany budovou sýpky. Vedie doň klenutý podjazd cez širokú polkruhovú bránu.

Vo vlastníctve troch šľachtických rodov

Kaštieľ dal postaviť príslušník bohatého rodu Platyovcov. Podľa Mateja Bela, ktorý sídlo spomína vo svojich Notíciach, bol vybudovaný okolo roku 1630. K pôvodne renesančnej stavbe počas prestavby v rokoch 1745 – 1747 pribudli barokové časti.

Tak vznikol renesančno-barokový komplex s obrannými prvkami. Od konca 18. storočia až do skončenia 2. svetovej vojny ho vlastnil šľachtický rod Pongráczovcov, s výnimkou krátkeho obdobia, keď patril Batthyanyiovcom. Posledným šľachtickým majiteľom bol gróf Karol Pongrácz.

V správe Matice slovenskej

V rokoch 1952 – 1958 bola uskutočnená rekonštrukcia podľa návrhov architekta A. Slatinského. Kaštieľ po tejto rekonštrukcii prevzala Matica slovenská. K ďalšej vnútornej prestavbe došlo koncom 80. a začiatkom 90. rokov minulého storočia.

Kaštieľ slúžil ako účelové zariadenie, s možnosťou ubytovania. Bývalú koniareň prebudovali na čiastočne klimatizovaný depozit historických knižných fondov. Od roku 2000, po odčlenení Slovenskej národnej knižnice od Matice slovenskej, spravuje celý objekt SNK.

Koniareň je v súčasnosti plne klimatizovaná a môže sa v naj uložiť až 48-tisíc knižných zväzkov. Hlavná budova sa využíva na spoločenské účely – odborné podujatia v Rytierskej sále.

Spoločenské miestnosti

Okrem Rytierskej sály sa na prvom podlaží nachádzajú spoločenské miestnosti a ubytovacie priestory apartmánového typu. Apartmány sa rozprestierajú i na druhom podlaží v oboch vežiach. Izby týchto dvoch ubytovacích jednotiek sú zaujímavé hlavne vďaka dvanástim malým okienkam rôznych tvarov.

Zostáva len veriť, že majetkové spory sa čoskoro vyriešia a kaštieľ sa bude naďalej zveľaďovať.

Text a foto: (tominka)