Viac foto v galérii

Krivín je slovenskou raritou

n 25.6.2016 13:20 - Levice

Krivín sa nachádza v katastrálnom území obce Rybník, ale pýšia sa ním aj obyvatelia obce Psiare, ktorí túto prírodnú dominantu vidia z ulice aj z okien svojich domov. Skladá sa z dvoch skalnatých výbežkov, podľa veľkosti pomenovaných Veľký a Malý Krivín. Svojou majestátnosťou a unikátnosťou ho určite môžeme zaraďovať medzi slovenské rarity.

Krivín je posledným bralom Štiavnického pohoria, popri ktorom preteká rieka Hron a ďalej sa vylieva na rovinu. Jeho výška je 316 metrov nad morom. Vystupuje z Hrona veľmi prudko a tvorí takmer kolmú skalnú stenu s prevýšením nad riekou 136 metrov. Masívne skalné útvary, popri ktorých pôjdete, budete obdivovať už po ceste na bralo.

Pešo na Krivín

Pohľad z Krivína určite stojí za menšiu túru, veď pri dobrej viditeľnosti uvidíte nielen Slovenskú bránu a okolité obce Psiare, Hronský Beňadik, Tekovské Nemce a Kozárovce ako na dlani, ale aj vysielač Zobor v Nitre a masív pohoria Pohronský Inovec.

Dostanete sa sem zo strany Tekovskej Breznice aj z Tlmáč.

Psiarania prechod na druhú stranu rieky nemajú, ale keď je v lete nízka hladina vody, Hron sa dá prebrodiť. A ak sa vám bude máliť, z Krivína potom môžete pokračovať po modrej značke za ďalšími turistickými zážitkami.

Nevídaná akustika

Keď vyšlapete na bralo Krivín, dobre sa započúvajte. Môžete počuť, o čom sa ľudia rozprávajú na dvore v obci Psiare. Napoludnie je zaujímavým úkazom, keď postupne začínajú zvoniť zvony vo všetkých okolitých obciach. Táto nevšedná akustika bola teda veľkou výhodou aj v čase, keď Krivín slúžil ako ochrana pred nepriateľmi. Ich príchod na koňoch bolo počuť už od Tekovských Nemiec.

Povesť o Zlejkovi

K tomuto miestu sa viaže aj povesť o Štefanovi Zlejkovi, ktorý pochádzal z obce Rybník. Keď Zlejko zbehol od vojska, stal sa z neho zbojník. Prepadával kupcov na tlmačskom prievoze a v beňadickej doline. Vedel sa vraj šikovne skrývať pred žandármi a sily mal aj za dvoch chlapov – na pleciach preniesol jalovicu cez Hron.

Ľudia sa ho báli a pokladali ho za polodivocha. Býval vraj v skalnej diere na krivínskych skalách, ktorá sa doposiaľ nazýva Zlejkova diera. Zomrel ako 27-ročný v cholerovom roku 1849.

Slovenská brána

Slovenská brána prezývaná aj Porta Slovenica je geomorfologický útvar vytvorený riekou Hron. Na týchto miestach sa v dobe halštatskej a veľkomoravskej často vyskytovali hradiská podobné tomu na Krivíne. Mali ochraňovať Pohronie a neskôr aj stredoslovenské banské mestá.

Ďalšie hradiská sa nachádzali pri Kozárovciach, Tlmačoch, Tekovskej Breznici a hlavnú obrannú  pevnosť vybudovali v Hronskom Beňadiku. Dnes táto dominanta obce slúži ako kláštor. Vzácny, 10 kilometrov dlhý prielom však bol viackrát narušený zásahmi človeka, dnes slúži ako komunikácia a z okolitých vrchov sa ťaží kameň.

Text a foto: red