Nedovoľme zabíjať symbol našich lesov! Vlk neškodí, ale chráni

n 18.5.2015 9:48 - Slovensko

Vlk bol v minulosti uctievaným zvieraťom. Už starí Slovania pochopili, že jeho úloha v prírodnom prostredí je nenahraditeľná. Prapredok nášho najrozšírenejšieho domáceho miláčika si však časom z neznámych príčin vyslúžil povesť krvilačnej beštie. Ľudská fantázia zapríčinila, že vlk postupne získal črty ľudožravej šelmy.

V stredoveku sa začali šíriť fantazijné príbehy o dievčati, ktoré zožral vlk. Tieto príbehy mali však symbolický charakter a vlk predstavoval muža, pred ktorým sa má mať mladá žena na pozore. Rozprávku o červenej čiapočke, ako ju poznáme dnes, majú na svedomí nemeckí rozprávkari - bratia Grimmovci. Možno ani netušili, ako zaúčinkuje strašidelný príbeh na maloletých a vštepí im už v útlom veku odpor k inak mierumilovnému zvieraťu.

Našťastie, postupne prekonávame stredoveké mýty a naše povedomie o ochrane prírody a jej divokých obyvateľoch rastie. Neoceniteľnú úlohu plnia i aktivisti, ktorí však často stoja v opozícii voči hlavnému ideovému prúdu.

Ochranári verzus poľovníci

Na Slovensku má stále moc silný poľovnícky lobing, ktorý šíri nepravdivé údaje o aktuálnom stave vlka v záujme zisku trofejí a odstrelu väčšieho množstvo vlkov a vysokej zveri.

Lesoochranárske zoskupenie Vlk prináša informácie o skutočných údajoch: „Poľovníci uvádzajú vo svojej štatistike za rok 2013 stav vlkov na Slovensku  na 2 102 kusov. Podľa tých istých poľovníckych zdrojov zožerie vlk denne osem kilogramov potravy. Ak by to bola pravda, vlci by museli ročne zožrať viac ako šesť miliónov kilogramov potravy.

Keďže najčastejšou potravou vlka je jeleň (v menšej miere diviak), znamenalo by to, pri priemernej váhe jelenej zveri 120 kg, že vlci ročne ulovia viac ako 51 000 kusov jelenej zveri. A podľa štatistiky žilo v  roku 2013 na Slovensku 62 784 kusov jelenej zveri, znamenalo by to, že za jeden a  pol roka by vlci spoľahlivo zlikvidovali jeleniu zver na Slovensku.

Podľa poľovníckych štatistík ulovili vlci v  roku 2013 na celom Slovensku 997 kusov jelenej zveri a  256 divia kov. V  tej istej poľovnej sezóne ulovili poľovníci 27 987 kusov jelenej zveri a  43 392 diviačej zveri. Poľovníci a  vlci si teda delia jeleniu zver v  pomere 97 % ku 3 % a  diviačiu zver v  pomere 99,4 % ku 0,6 %.

Vplyv vlkov na stavy tejto poľovnej zveri je evidentne zanedbateľný a  rozhodujúcim činiteľom sú poľovníci.”

Prečo sa nemusíme vlka báť?

Vlk nepredstavuje pre človeka absolútne žiadne nebezpečenstvo. Toto zviera nemá potrebu na nás útočiť, v lesoch si nájde dostatok potravy. V modernej histórii neevidujeme žiadny záznam o smrti človeka spôsobenej vlkom. Výnimkou je len spomínaná Červená čiapočka a jej babička.

Je to plaché zviera, ktoré sa človeku už z diaľky vyhne, nakoľko zacíti jeho pach. Ak by predsa došlo k stretnutiu, zviera v momente utečie alebo človeka chvíľu so záujmom pozoruje a potom sa stratí.

Členka zoskupenia Vlk Katarína Grichová dokladá tieto fakty vlastnými skúsenosťami alebo zážitkami svojich kolegov.  „Nezažila som bezprostredné stretnutie s vlkom, avšak som presvedčená, že tak „letmo“ sa mi to pred pár rokmi pošťastilo. Bolo to neďaleko vlčieho brloha. Na takýto kontakt treba nielen veľa chodiť po lesoch, ale aj mať šťastie.

Kolega sa so svojím prvým vlkom stretol zoči-voči v lese, kam dlho chodieva, až po niekoľkých rokoch. Ak si takéto charizmatické stretnutie „vyslúžite“, viete ho aj veľmi oceniť.”

Vlk je komunikatívny

Vedeli ste, že s vlkom sa môžete aj porozprávať? Tí zasvätení vedia, ako na to. „Niektorí ľudia sa vlkom pri stretnutí aj prihovárajú. Je veľmi zaujímavé, že vlk sa v takom prípade často len posadí a počúva. Vlčia „reč“ je totiž veľmi bohatá – vlci sú vysoko sociálne zvieratá a život v svorkách by bez vyvinutej komunikácie nemohol fungovať.

Takáto komunikácia obsahuje rôzne zvuky, postoje, pohyby, pachy a rôzne nuansy, o ktorých nič nevieme. Nečudo, že vlka môže zaujať rozprávajúci a gestikulujúci človek – napríklad Juro Lukáč (predseda Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk, pozn. red.), ktorý sa s vlkmi takto rád „porozpráva“,” povedala Katarína Grichová.

Sanitár lesa

Naši predkovia si vlka vážili pre jeho schopnosť „čistiť” les. To znamená, že loví najmä slabú a hendikepovanú zver a umožňuje tak prežiť tej zdravej. Vlk zlikviduje aj diviakov nakazených morom ošípaných ako aj zvieratá infikované besnotou. Selekciou jelenej zveri sa stará aj o samoobnovu lesa.

Petícia Máme radi vlkov

Ochranárske zoskupenie už roky bojuje za efektívnejšiu ochranu našich vlkov. V niektorých oblastiach Slovenska sa mu podarilo presadiť ich celoročnú ochranu. V súčasnosti je snaha aktivistov zameraná na rozšírenie ochrany o ďalšie územia. Potrebujú však aj podporu verejnosti. Preto nás vyzývajú, aby sme neprehliadli ich petičnú akciu s názvom Máme radi vlkov a prispeli svojím podpisom k záchrane sanitára našich lesov - krásneho a vznešeného vlka.

Barbora Bačíková, foto: Ľuboš Leško, Juraj Lukáč, Katarína Grichová, Martin Roškanin