Viac foto v galérii

Lukáš Kováč: Chcel by som okúsiť zahraničie

n 5.3.2014 14:14 - Zlaté Moravce

Lukáš Kováč je už niekoľko rokov členom kádra ViOnu Zlaté Moravce. Porozprával nám, v ktorom inom corgoňligovom klube ešte pôsobil a čo sú pre neho najdôležitejšie veci v živote.

Ako ste sa dostali k futbalu?

K futbalu som sa dostal asi ako každý mladý chalan, keď sme si ako kamaráti chodievali zahrať na miestne ihrisko v obci. Keďže som navštevoval školu v meste, napadlo mi prestúpiť z normálnej základnej školy do tej so zameraním na športovú prípravu, čiže futbal.

Poviete nám niečo viac o vašom klube?

Hrávam v A mužstve FC ViOn Zlaté Moravce. Klub bol založený v roku 1995 a už niekoľko rokov pôsobí v najvyššej súťaži Corgoň ligy. Dostal som sa sem, keď ma oslovil ešte bývalý tréner Juraj Jarábek. Vedel som už vtedy, aké je tu prostredie, že sú tu výborné tréningové podmienky a v neposlednom rade veľmi príjemní ľudia a super kolektív.

Ako prebiehajú tréningy s mužstvom? Pracujete na sebe aj vo voľnom čase?

Tréningy mávame individuálne, takže sa prispôsobujeme tomu, či práve prebieha súťaž, alebo je letná či zimná prestávka. Tréneri nám pripravia mikrocyklus a každý deň v týždni je tréning, niektoré dni sú aj dvojfázové (ráno, poobede). Po každom tréningu máme aj regeneráciu, niekedy povinnú, inokedy podľa vlastného uváženia každého hráča. Vo voľnom čase sa pripravujem podľa potreby v posilňovni, alebo niekedy po tréningu na ihrisku.

Popíšete nám vaše pôsobiská od vašich začiatkov až po súčasnosť?

Začínal som v Spišskej Novej Vsi od žiackych kategórií cez dorast a aj A mužstvo. Potom som šiel študovať do Bratislavy, kde som po pol sezóne hrával v Kráľovej pri Senci a v Galante. Z Galanty som prestúpil do Trnavy a prerušil štúdium, potom som sa k nemu už nedostal. Z Trnavy som nakoniec prišiel do Zlatých Moraviec.

Ktoré krajiny ste navštívili vďaka futbalu?

Po svete som bol len v nejakých žiackych kategóriách, konkrétne na turnajoch v Nemecku, Poľsku a Maďarsku.

Aké sú vaše doterajšie úspechy?

Medzi úspechy by som zaradil, že som sa spolu s tímom stal Školský majster Slovenska v halovom futbale ešte v časoch na strednej škole. Ďalej to je štvré miesto v Corgoň lige s Trnavou a šieste miesto so Zlatými Moravcami.

Vaše ambície do budúcna?

Momentálne pravidelne odvádzať na ihrisku dobré výkony, zviditeľniť sa a okúsiť zahraničie.

Postretlo vás zranenie, kvôli ktorému ste boli vyradený na dlhší čas z hry?

Mal som posledné dva roky trochu vážnejšie zranenia, keď som musel dvakrát podstúpiť operáciu. Raz mi robili plastiku predného krížneho väzu, kde som bol mimo sedem mesiacov a raz to bola zlomenina záprstnej kostičky. Asi tri mesiace som bol mimo hry.

Ktorý zápas pokladáte za svoj pamätný?

Som hrdý na každé jedno víťazstvo, ale asi by som vyzdvihol zápas, v ktorom sme porazili Slovan Bratislava 3:1, alebo Trnavu 2:0 na domácom ihrisku v Zlatých Moravciach. V oboch zápasoch som dal po jednom góle.

Čomu sa okrem futbalu ešte venujete?

Pre niekoho to nemusí byť veľa, ale pre mňa to je najviac a to najdôležitejšie. Venujem sa svojej priateľke a rodine. Na týchto ľuďoch mi najviac záleží.

Ako na vás vplýva tlak fanúšikov pred zápasom?

Nejaký tlak extrémne nepociťujem, skôr nervozitu pred zápasom, ale to je celkom normálne. Pri samotnej hre to všetko opadne a sústredím sa len na svoj výkon. Snažím sa nevnímať až tak fanúšikov, aj keď tí naši sú úžasní a ich povzbudzovanie nás ženie k ešte lepším výsledkom.

Matej Brath