Viac foto v galérii

Zabudnuté postavičky? Spomeňte si na Kuka, Harvepína a Raťafáka Plachtu!

n 9.4.2015 21:23 - Slovensko

Boli bábky nášho detstva iba bábkami politického režimu? Prečo zmizli? A tušili ste, že Raťafák Plachta kandidoval na prezidenta a Kuko absolvoval niekoľko plastík tváre? Čo všetko ste o svojich obľúbených postavičkách nevedeli, alebo už zabudli? Pripomeňte si s nami Matelka, Filmárika a Filmušku, či Slniečko na rukavičke.

Filmárik a Filmuška

Filmárik a Filmuška, dvaja súrodenci, ktorí vznikli z filmového pásu, po ktorom sa neskôr šmýkali. Dvojicu maňušiek navrhol výtvarník Milan Šebesta vo filmových ateliéroch Gotwaldov, v terajšom Zlíne.

Autorka námetu a scenára bola legendárna Hermína Týrlová. S nápadom prišla už v roku 1969 a už rok na to sa detské rozprávkové pásmo začínalo týmito postavičkami.

Aj keď brat a sestra nemali vlastnú reláciu, program, ani len hlas, deti si ich nesmierne obľúbili a tešili sa, ako Filmárik a Filmuška otvoria oponu a pustia im ich obľúbené rozprávky.

Prvú čiernobieli znelku z roku 1970 vystriedala farebná jedenásť rokov potom, 1981.

Dancúľ

Rozpamätáte sa ešte na postavičku Dancuľa z roku 1980? Postavička vystupovala v relácii Poďte deti a prinášala deťom rozprávky. Program začínal slovami „Poďte deti, poďte s nami” a Dancúľ bol nezbedník, ktorý stále vymýšľal nejakú neplechu. O niekoľko rokov však bola relácia zrušená, údajne kvôli Dancúľovým „necenzúrovaným“ ústam, ktoré si rád otváral.

Dancúľ mohol pôsobiť hrôzostrašne. Bol neidentifikovateľné strašidlo s obrovskými očami a dlhokánskymi nožiskami, zakončenými tlapami s troma prstami. Väčšina zachovaných materiálov je ešte čiernobielych, preto možno mnohí nevedia, že jeho telo bolo modrozelené a prsty bledé, žltozelené. Do zobáka sa mu vkladala ruka, aby mohla animovať rozprávanie.

O hlas sa s ním podelil Ivan Matulík, no vraj kvôli „podrezanému“ jazyku nie na dlho a Dancúľa vystriedal Janko Hraško. Až neskôr prišla relácia od Kuka do Kuka.

Dancúľ, foto: facebook

Chlapec z fotografie dokonca založil stránku fanúšikov Dancúľa. Fotku našiel v rodinnom albume, pretože internet je na informácie o Dancúľovi veľmi chudobný. Vyzýva teda všetkých „pamätníkov“, ktorí si spomínajú na túto postavičku, aby sa podelili o svoje názory, skúsenosti, či fotografie.

Matelko

Bábku malého chlapca s tmavými vláskami a veľkými čiernymi očami nepomenuje nikto inak ako Matelko. Málokto však tuší, že toto je len meno relácie, v ktorej chlapček vystupoval. Je to skratka troch slov, Malý televízny kolotoč. Strapaté chlapča sa volá Drobček.  

Relácia bola určená pre najmenších. Okatá bábka chodila medzi ľudí, aby sa dozvedela, ako žijú a čo robia a potom to ďalej vysvetľovala deťom.

Program sa začal vysielať v roku 1973. Existoval dve desaťročia a možno i preto „Matelko“ bezkonkurenčne zvíťazil v prieskume jednej banky, ktorá zisťovala, čo je pre Slovákov najväčším symbolom osemdesiatych rokov. Jasnou retro ikonou sa stal práve Matelko. 

Marioneta Drobčeka predstavovala päťročného chlapčeka. Vážil štyri a pol kila a k jeho rúčkam boli pripevnené drôty, pomocou ktorých nimi bábkar pohyboval. Hlas mu prepožičala Milka Tomanová.

Znelka relácie je notoricky známa. Spomínate si?

Slniečko na rukavičke

Slniečko na rukavičke začali vysielať v roku 1979 a úspešne pripravili sto častí. Relácia bola určená pre najmenšie detičky. Maňušku tvorila žltá rukavica, ktorej prsty imitovali pohybujúce sa lúče a v strede, na dlani, bola umiestnená usmievavá tvárička slnka.

Príjemný ženský hlas s ozvenou sa deťom prihováral celé desaťročie. Slniečko poúčalo detské hlavičky o najrôznejších témach a deti vo vysielaní zase hovorili svoje názory, alebo riešili drobné hlavolamy.

V roku 1985 sa k Slniečku pridalo i ružové prasiatko Kvik a modrý somárik Peťko.

Raťafák Plachta

Raťafák Plachta bol vysoké, vychudnuté, strapaté čudo. Mal vypúlené okále a jeho telo tvorila viacfarebná obrovská plachta. Hlava mu trčala na dlhočiznom krčisku. Jeho strašidelný výzor niekedy deti desil, ale nakoniec si postavičku obľúbili.

Jeho kamarátka a spoločníčka, moderátorka Máša Sedláková spomína: „Raťafák mal tú výhodu, že sme s ním mohli chodiť aj naživo do škôlok. Boli v ňom strčení dvaja bábkoherci, Marta Žuchová a Dušan Štauder. Jeden ovládal hlavu a pravú ruku a rozprával,   a ten druhý zasa ľavú ruku. Museli sa pohybovo skoordinovať, čo nie vždy vyšlo, takže občas Raťafák  pôsobil ako  zmechanizovaný  Frankensteinov bratranec  a niektoré deti z neho ustrnuli v nemom úžase. Nie však nadlho, pretože len čo prehovoril, bolo jasné, že deti majú navrch. Trepal totiž také somariny, že sa na ňom išli uváľať od smiechu a blahosklonne mu vysvetľovali, že „Raťafák, nič si z toho nerob, ale ty si  najväčší blbec na svete“.  Vzápätí ho už o všetkom, čo chcel vedieť začali seriózne poúčať.  A o to nám šlo. Aby získali sebadôveru a vedeli komunikovať.“

Málokto však tuší, že obľúbená postavička bojovala s politickou cenzúrou. Doba nedovoľovala, aby rozprával všetko, čo mu prišlo na um. „Trochu sme s tým v Československej televízii mali problémy, pretože nám vyčítali, že pestujeme v deťoch individualitu a nie pocit kolektívnej spolupatričnosti. Takže ho chudáka takmer zakázali. Ale podobne ako Dobrý vojak Švejk aj Raťafák prežil,“ usmieva sa Máša Sedláková.

Textilná bábka bola vo vlastníctve súkromnej osoby, nebola majetkom televízie. Raťafák zmizol z televíznych obrazoviek a na niekoľko rokov sa stratil aj z povedomia. Až v roku 2009 sa pompézne objavil ako kandidát na post prezidenta Slovenskej Republiky, alebo aspoň primátora Bratislavy.

Známy rozprávkový kandidát na prezidenta chcel zaujať úprimnou kampaňou. Jeho program obsahoval prísľub vybudovania úzkorozchodnej húsenkovej dráhy z Petržalky do Rače, tiež postavenia siedmych vodotryskov s hodinami a kolotoče a zmrzlinu pre všetky detí zadarmo. Ironicky sľuboval, že ako prezident sa stane skutočnou bábkou.

Mím Valentín

K Raťafákovi neodmysliteľne patril mím Valentín. Predstavoval ho vtedy 22-ročný Jozef Tichý, ktorý študoval farmáciu. Pomocník „Valentín“ je teraz o tridsať rokov starší a na reláciu stále rád spomína. Pri divadle ostal, v súčasnosti hrá čierne divadlo, kombinované s pantomímou, v pražskom divadle.

Vedeli ste, že máme aj „skutočného“ Raťafáka Plachtu v politike? Kolegovia tak prezývajú Ivana Štefanca, súčastného poslanca Európskeho parlamentu.

Harvepíno

Harvepíno bol zvláštny zelený „červík“ s dlhými tykadlami, zeleno-modrými strapatými vlasmi a veľkými ústami. Keď rozprával, odklápal sa mu vrch hlavy a vytŕčalo mu z úst pár zubov. Do fialových nôh bábkar vložil ruky a tak mohol Harvepíno chodiť svojimi typickými krokmi. Spolu s detičkami sa učil anglický a nemecký jazyk.

Moderátorka Máša Sedláková si je istá, že „deti ho skrátka zbožňovali, pretože bol potmehúd a vždy s tou Mášou nejako vybabral. Ale napriek tomu, že nové „šifry" vždy najprv skomolil, na konci ich už vedel zopakovať ako rodený Angličan alebo Nemec. Deti sa s ním skrátka stotožňovali. Keď to dokáže on, tak prečo nie my?“

Relácia v nemeckej verzii sa volala Was bedeutet das, Harvepíno?Anglická verzia What does it mean? (Čo to znamená Harvepíno?)

V seriály s nemeckou výukou mal Harvepíno kamaráta Quixa. Ten vyzeral ako psík krížený so sliepkou, bol žlto-červenej farby a daboval ho Miro Noga.  

Animácia bola jednoduchá, farebné písmená a kresby na čiernom pozadí. Pripomínala iné známe formáty slovenskej televízie, ako Od Kuka do Kuka, či reláciu Slniečko. Práve odtiaľ pochádzala i moderátorka Máša Sedláková, ktorá Harvepína považovala až za „príbuzného“.  

„Harvepíno bol absolútnym členom rodiny. Nielen tej veľkej, televíznej, ktorá nás týždeň čo týždeň obsypávala celými košmi listov - mala som pri stole velikánsky prútený kôš, z ktorého sme žrebovali výhercov sponzorských darov. Tie som si samozrejme zháňala sama a hračkárstva už predo mnou pomaly zatvárali dvere, keď som sa zjavila.“

Harvepíno bol aj neoddeliteľnou súčasťou moderátorkinej vlastnej rodiny. So smiechom sa rozpamätáva,  „moja dcéra Laura mi občas vypomáhala, keď sme išli s Hárvym na nejakú akciu s deťmi a učili ich naše pesničky. A tak sme sa raz tiež vybrali, a pri výťahu si vravíme. Všetko máme? Knižky, hudbu, kazety... Harvepína nemáme! Zabudli sme ho doma a museli sme sa poňho vrátiť. A mne to vtedy prišlo, akoby som ho zabudla vyzdvihnúť zo škôlky alebo čo. Také výčitky svedomia som mala. A tuším sme sa mu aj s Laurou ospravedlnili.“

Harvepíno z televíznych obrazoviek zmizol a odvtedy sa na ne nevrátil. Alebo áno? „Keď tak nad tým uvažujem, Harvepíno stále žije! Nemyslím teraz nostalgicky v spomienkach, ale skutočný Hárvy - alebo jeho dvojník, ak chcete. Neviem ako naňho prišli, ale musím povedať, ako by ich jedna mater mala. Stačí si pozrieť reklamu jedného nemenovaného mobilného operátora. Ktovie, či aj jeho tvorcovia nepozerávali Harvepína,“ uzatvára Máša Sedláková.

Kuko

„Tajomstvo aj prekvapenie, občas malé poučenie, smiech a drobnú záhadu, všetkým dobrú náladu!” Spomínate si na známu znelku?

Postavičku Kuka ceruzkou vykúzlila výtvarníčka Hana Cigánová a život jej vdýchol výtvarník Miroslav Duša.

Jedným z prvých moderátorov bol spoluzakladateľ divadla Ludus, Peter Kuba. Vtedy bol Kuko ešte  strapatý „vlasáč“.


Ďalším moderátorom relácie bol František Výrostko. Ale nezabudnuteľnou Kukovou kamarátkou a moderátorkou sa stala Patrícia Jarjabková, ktorá spomína: „Našu reláciu Od Kuka do Kuka pripravoval tím dramaturgov a skvelých spisovateľov, scenáristov. Bolo to o nadšení, zábave  a radosti.“  

Vraj deti najskôr moderátorku nevedeli prijať, ale nakoniec sa do nej zamilovali a teraz v spomienkach určite neodmysliteľne ku relácii patrí. Stala sa jej tvárou rovnako ako postavička Kuka. Prečo bol taký obľúbený? „Lebo príbehy ktoré prežíval boli jemne bláznivé ale pritom úprimné. Bol ich kamarátom,“ vysvetľuje Paťa.

Kuko fungoval na princípe čierneho divadla. Za ním bolo tmavé pozadie a jeho telíčko vodili traja bábkari. Musel sa pohybovať iba v obmedzenom priestore, pretože keby vystúpil o krok vpred, mohlo by byť vidieť ruky ľudí, ktorí ho viedli. Hlas mu na dlhých trinásť rokov požičala herečka Anna Okapcová – Tyralová, ktorá dabovala aj malého ružového medvedíka Cubbiho z Gumkáčov.

Cubbi. foto: twitter

Tušili ste, že Kuko podstúpil aj niekoľko plastík? Jeho tvárička sa používaním opotrebovávala a preto bolo potrebné ju niekoľkokrát meniť.

Kukov brat sa volal Puko a hlas mu prepožičal herec Ivan Martinka. Okrem neho sme v relácii mohli vidieť veľa krásnych rozprávok, ktoré Kuko šikovne pričaroval slovami „Kuki-Kuk!“

Prvýkrát sa Kuko prihovoril z obrazovky v roku 1985 a až do roku 1995 patril medzi stálice nedeľného televízneho vysielania. Spočiatku však nemal žiadne meno. To mu nakoniec vybrali na základe návrhu jedného detského diváka.

K obľúbenosti určite prispela i nezabudnuteľná hudba z dielne Vaša Patejdla.

Finančná situácia v Slovenskej televízii však viedla k postupnému znižovaniu rozpočtu relácie, takže naďalej nemohli garantovať kvalitu programu. Až program prestavili vysielať úplne.

Kuko sa po rokoch objavil k reklamnej kampani na playstation. Bábku ukázali vyhodenú v smetnom koši ako prekonaný a zabudnutý symbol detstva a staromódnu hračku.
 

PREČÍTAJTE SI: Bábika Barbie - hračka alebo fenomén?

Kukova kamarátka dlho bojovala za jeho záchranu, reklama ju pochopiteľne sklamala, pretože znevažovala tradície a hodnoty. Boj s veternými mlynmi sa však nedal vyhrať. Je to škoda, pretoža Paťa vraví: „Deti stále potrebujú kamarátov, ktorí im podajú ruku do sveta fantázie,ktorí prežívajú niečo podobné ako oni.“

Patrícia Jariabková a Danica Koršová tiež napísali knihu s názvom Môj kamarát KUKO.  Určite si spomeniete aj na záverečný pozdrav.  „Kukoláááááár,” a rozlúčil sa. Ale kam zmizol? „Neviem, ale už je to tak,“ vzdychla si najbližšia Kukova osoba, Paťa.

Smutný koniec veselých formátov

Ako skončili obľúbené postavičky? Väčšinou v rukách súkromníkov, alebo v zaprášených ateliéroch ich tvorcov, myslí si hovorca Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Juraj Kadáš.

Dnes sa po tom už ťažko pátra, pretože bolo obdobie socializmu a tieto relácie prirodzene haradli iné, alebo žiadne. Podľa potreby. Prieskumy verejnej mienky sa nerobili, ani sa nemerala sledovanosť. Kadáš si myslí, že formáty boli obľúbené, ale úlohu zohralo i to, že boli jediné. Dnes už by možno nefungovali vôbec. Deti totiž majú iné preferencie a záujmy.

Pomenovanie „zabudnuté“ postavičky však stále nie je najvhodnejšie. Zabudli vari generácie sedemdesiatych, osemdesiatych, či deväťdesiatych rokov na svoje obľúbené bábky, ktoré ich učili i zabávali každú nedeľu? Asi každý rodič by svojim deťom doprial rovnaké potešenie.

Formáty pre detského diváka chýbajú a upozorňuje na to i moderátorka Harvepína a Raťafáka Plachty, Máša Sedláková. „Stretávam dnes často ľudí, dospelých ľudí, ktorí boli vtedy malými divákmi a ľutujú, že také niečo nemôžu vidieť aj ich vlastné deti.  Ja myslím, že by mohli. Ale čierne divadlo, ktoré bolo princípom scény, už má zlaté časy za sebou, takže by bolo treba pohrať sa s myšlienkou a trošku ju „refrešnúť“. Je množstvo nových technológií, ktoré by sa dali využiť. Deti rady objavujú všetko nové a prirodzený humor je určite tou pravou prísadou.“
 

POZRITE SI VIDEO: Zoznámte sa s Dariusom. Najväčším králikom na svete!

Detská psychologička Dominika Černá jej slová iba potvrdzuje. „Myslím si, že je veľká škoda, že takéto detské relácie sa vytratili z našich Televíznych staníc a programov, pretože obohacovali deti a učili ich novým poznatkom  veľmi  prijateľnou a hravou formou.  Podľa môjho názoru by určite oslovili aj dnešnú generáciu detí, pretože deti sú stále deťmi  a nezáleží na tom, v akej dobe  vyrastajú.  Určite by bolo veľkým prínosom, keby sa znova detské relácie akými bol Kuko, Harvepíno, Matelko a podobne vrátili na naše obrazovky,“ uzatvára psychologička.

Monika Hnilicová, foto: archív Máši Sedlákovej