Juraj Jánošík, skutočný hrdina alebo neskutočná legenda?

n 18.3.2015 12:30 - Slovensko

Jánošík je slovenský hrdina, ovenčený mnohými legendami. Poznáme jeho naháňačky s pandúrmi, aj príbeh o hrachu, ktorý mu nasypali pod nohy, aby ho konečne dolapili. Aká je však pravda? Kto bol Juraj Jánošík?

Krst Juraja Jánošíka, syna Anny a Martina, sa uskutočnil 25.januára 1688. Skutočný dátum narodenia musí byť týždeň, až dva pred týmto zápisom v kronike.

Jánošík pochádzal z piatich detí. Mal troch mladších bratov Jána, Martina, Adama a staršiu sestru Barboru. V súdnom spise sa objavuje jeho meno v tvare „Jánošák“, rovnako Janko Kráľ vo svojich spisoch ho menuje ako „Janošjak“.

Zbojníctvo nebolo výnimočné

Etnologička a historička Katarína Nadaská objasňuje, že zbojníctvo v tomto období nebolo ničím výnimočným: „Z pohľadu histórie je možné konštatovať, že zbojníctvo bolo jedným z prejavov protifeudálneho boja. Po ukončení stavovského povstania Juraja Rákocziho v roku 1644 - 45 sa zbojníctvo rozmohlo najmä na severovýchodnom Slovensku a poľsko-slovenskom pomedzí“.

Vojenský zbeh

„O Jánošíkoví vieme, že síce začal študovať teológiu, ale školu nedokončil, dal sa naverbovať do cisárskeho vojska odkiaľ utiekol - takže vlastne nemal inú možnosť ako sa skrývať v horách. V 18. storočí to nebolo nič výnimočné - v lesoch a horách horného Uhorska bolo vojenských zbehov veľa,“ vysvetľuje historička.

Jánošík najskôr vstúpil na výzvu plukovníka Viliama Winklera do povstaleckého vojska Františka II. Rákociho, kde pravdepodobne slúžil v pešom pluku. S plukovníkom Winklerom sa spája aj jedna z teórií o tom, prečo Jánošík zbíjal. Vraj bol s Winklerom neustále v kontakte a kradol peniaze, zbrane a zásoby, aby mohli vytvoriť vojsko.

Neskôr slúžil v cisárskej armáde, kde spoznal väzneného vodcu zbojníckej družiny Tomáša Uhorčíka. Vraví sa, že s ním od armády ušiel. Ale takisto, že Jánošíka vykúpili z vojenskej služby rodičia a s Uhorčíkom sa skontaktovali až na „slobode“. Vtedy Jánošík prevzal vedenie skupiny Uhorčíkových zbojníkov.

Obľúbený predstaviteľ Jánošíka z muzikálu Na skle maľované, Michal Dočolomanský. V pozadí socha Jánošíka v Terchovej.

Zlapali ho bez hrachu

Ani nie rok po úteku ich chytili v Klenovci. Uhorčík sa totiž oženil a po 9 rokoch prestal zbíjať a Jánošík u neho pravdepodobne prečkával zimu. Po zadržaní ich kruto mučili, ale podplatení úradníci ich zakrátko pustili. Ondelho ich však znova dolapili.
 

PREČÍTAJTE SI: Po náučných chodníkoch v okolí Tisovca

Jánošík bol obvinený nie len z krádeží, ale i z vraždy. História však hovorí, že Jánošíková družina nemá na svedomí obete na životoch. Vraj jediný, koho zranili, bol olúpený kňaz, ktorý sa bránil. Postrelili ho a on zomrel mesiac po zásahu. Ani tento výstrel však nepadol z Jánošíkovej zbrane. Ten sa ani napriek tvrdému mučeniu nikdy nepriznal.

Súd i tak 17.marca 1713 vyniesol rozsudok smrti obzvlášť krutým spôsobom a uvádza sa, že ešte v ten deň, alebo deň na to, bol aj Jánošík popravený obesením na hák. Jeho známe zvolanie: „Keď ste si ma uvarili, tak si ma aj zjedzte,“ je rovnako viac dohadom, alebo skôr ďalšou legendou.

Rovnako nie je historicky podložená legenda o hrachu, ktorý Jánošíkovi nasypali pod nohy. Drábi rovnako nenaháňali zbojníkov po horách. Nenašli by ich a keby aj áno, boli by pandúri v nebezečenstve, pretože zbojníci poznali les lepšie. Preto na nich radšej vyčkávali v dedinách a preverovali udania od obyvateľov.

Národný obľúbenec

Jánošík sa stal národným obľúbencom, o ktorom sa traduje, že bohatým bral a chudobným dával. Bolo to skutočne tak? „Povedané dnešným slovníkom bol Jánošík výpalník a mafián, vojenský zbeh,“ búra hrdinský ideál etnologička Nadaská.

Václav Jiráček ako Jánošík v rovnomennom filme (2009)

Zbojnícka tradícia

Na Orave, Spiši, Liptove a Gemeri šarapatili zbojníci ako Jakub Lupták, Michal Muniačik, Matej Drabiniak či poľský zbojník Bačinský, na Spiši Ondráš, Harala a Vlčko na Gemeri.

„Zbojnícka tradícia sa zakorenila v povedomí Slovákov už od 18. storočia. Jánošík si našiel svoj odraz v piesňach, baladách, ľudovej frazeológii, ale aj vo výtvarnom umení,“ objasňuje Nadaská.

Práve postava Juraja Jánošíka však vzbudila najväčší záujem. „Téme Jánošíka sa venovali štúrovci Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Kalinčiak, ale predovšetkým Ján Botto. Práve národní buditelia spopularizovali postavu Jánošíka a odvtedy sa k Jánošíkovi obracajú nielen bežní ľudia, ale i filmári, spisovatelia a maliari,“ ozrejmuje etnologička.

Jánošíka, ako ho vykreslili legendy, totiž obdivujeme. A nie len my. V Poľsku ho nazývajú „tatranským hrdinom“ a nedajú na neho dopustiť. „Jánošík predstavuje túžbu po slobode a voľnosti, silnú osobnosť, odvážneho človeka schopného vzdorovať presile moci, a hrdého až do konca svojho života. Niet divu, že o Jánošíkovi vzniká mnoho mýtov, ktoré priťahujú aj súčasných tvorcov,“

Manipulácia s legendou

Jánošík sa dočkal mnohých vyobrazení. S jeho vzorom i výzorom manipulovali politici i umelci. Bol stvárnený ako slaboch, hlupáčik, i silný hrdina. Ako nevinne vyzerajúceho junáka ho stvárnil Paľo Bielik (v réžii Martina Friča, 1935).

Paľo Bielik tiež v roku 1963 sám zrežíroval vlastný dvojdielny film Jánošík, kde hlavného hrdinu hral lekár František Kuchta. Jeho zbojník bol charakterný, chlap ako hora, ktorý sa postaví každej neprávosti.

V najnovšom filme z roku 2009, Jánošik-pravdivá história, zbojníckeho hrdinu stárnil Václav Jiráček.

Nezabudnuteľný Jánošík Dočolomanský

Pre mnohých ostane novodobým slovenským Jánošíkom herec Michal Dočolomanský. Ten stvárnil postavu zbojníka v muzikále Na skle maľované, do ktorej ho v rokun 1974  obsadil režisér Karol Zachar. Obľúbený muzikál sa uvádzal na javisku Divadla P.O.Hviezdoslava takmer 30 rokov a odohralo sa 647 predstavení.

Hereckú štafetu po Dočolomanskom prebrali Ján Slezák a Milan Ješko v novom naštudovaní v réžii Jána Ďurovčíka v priestoroch Novej scény.

Mnohé podoby, aká bola skutočná?

Ako vyzeral v skutočnosti sa dozvedáme iba matne. „Čo sa týka vyobrazenia Jánošíka azda za najstarší exemplár sa považuje krčah na víno z roku 1717 so zobrazením Jánošíka a jeho družiny v pandúrskej uniforme, akú nosili stráže a vojaci maďarskej šľachty,“ upresňuje historička.

Určite sú však predmety, ktoré však jeho postavu charakterizujú. „Atribútmi jánošíkovskej ikonografie sa neskôr stávajú valaška, paloš (šabľa), pištole a široký opasok. Takto sa objavuje na maľovanom skle na začiatku 19. storočia,“ uvádza Nadaská.

Takto je zobrazený aj na známej soche v Terchovej. Fotografie z jej inštalovania sú paradoxné, pretože socha sa rovnako prenášala „obesená“ na kovový hák.

Socha je zhotovená z ušľachtilého oceľového plechu a meria 7,5 metra. V roku 1988 ju postavil akademický sochár Ján Kulich, ktorý zomrel 16.3.2015.

Je legenda o Jánošíkovi pravdivá?

Historička vyjadruje pochybnosť: „Jánošík zbíjal pomerne krátko od jesene 1711 do zimy 1712, nevieme či skutočne obdarovával ľudí s tým čo nazbíjal - to sú len legendy.“

Celý Jánošíkov krátky život sú príbehy a legendy a serióznu históriu možno len vyskladávať a predpokladať. Isté je, že sa stal obľúbeným hrdinom. „V každom prípade to bol v čase svojej smrti mladý 25-ročný muž a slovenská orálna ľudová tvorba z neho spravila národného hrdinu, ktorý inšpiruje dokonca aj slovenských súčasných politikov,“ uzatvára etnologička.

Monika Hnilicová, foto: facebook