Chcú od vás operátori zmluvnú pokutu? Bráňte sa a nič NEPLAŤTE! Poradíme, ako na to

n 25.12.2014 9:00 - Slovensko

Telekomunikačné firmy zarábajú na zmluvných pokutách. Ak sa človek rozhodne prejsť k inému operátorovi, či predčasne ukončiť zmluvu, musí zaplatiť nemalé peniaze. To však robiť nemusíte. Takéto konanie je totiž nezákonné. Peniaze žiadajte späť!

Aj vy rozmýšlate o zmene mobilného operátora či o zmene dodávateľa televízneho signálu? Máte zmluvu na dva roky a chcete ju ukončiť? Pýtajú od vás pokuty v nezmyselných výškach?

Podobný príbeh má aj Peter. Sťahuje sa do zahraničia a do skončenia kontraktu s UPC na internet má ešte rok. „Keďže už viac-menej žijem v zahraničí trvalo a podnájom v Bratislave mi končí tento mesiac, rozhodol som sa, že ukončím kontrakt s UPC. Táto firma však odomňa žiada vyše 250-eurovú pokutu. Ak by som ale platil ešte rok, tak ako mám, nezaplatil by som ani sto. Nerozumiem, prečo mám niekomu platiť za službu, ktorú nie som schopný využívať," sťažuje sa.

Podobne je na tom aj Jana: „Podpísala som kontrakt s T-Com. Povedali mi, že prenos čísla nebude problém. Až po podpísaní zmluvy som zistila, že aké peripetie za tým stoja a nakoniec som sa rozhodla, že ostanem v O2. Podala som návrh na zrušenie zmluvy. Podotýkam, nemala som žiadny mobil, ani nič iné od T-Comu, všetky faktúry som uhradila, no napriek tomu mi vyrúbali pokutu cez 100 eur. Dokonca sa mi vyhrážajú exekúciou."

POZRITE SI: EXKLUZÍVNE: Odobratie Gabčíkova ENEL-u nás môže vyjsť na 500 miliónov! Chystá sa tajná privatizácia?

Prežitok

Operátori si totiž vernosť zákazníka v zmluve poisťujú možnosťou tzv. zmluvnej pokuty v prípade neplnenia jej podmienok, pričom výška takejto pokuty môže dosiahnuť stovky eur.

Väčšina ľudí zmluvnú pokutu považuje za legitímne právo operátorov. Operátor ale nemá právo požadovať od klienta takúto pokutu. Avšak dávajte si pozor na podmienky v zmluvách, na ktorých vás firma môže napadnúť.

„Medzi najzákladnejšie problémy resp. prežitky považujeme samotnú viazanost, spájanie a kombinovanie telekomunikačných služieb s poskytovaním mobilných zariadení a klamlivú reklamu,“ vysvetšuje riaditeľ Spotrebiteľského Centra Miroslav Antoňak.

Ak už zmluvu podpisujete, pozorne si ju prečítajte. „Spotrebiteľ pred vykonaním akejkoľvek obchodnej transakcie by si mal zvážiť jej dôvodnosť, teda to či danú službu alebo tovar skutočne potrebuje. Následne pri uzavieraní zmluvy s poskytovateľom telekomunikačných služieb by sa mal oboznámiť s podmienkami poskytovania služieb, s podmienkami ukončenia zmluvy ako i s celkovou odplatou za služby. Zvyčajne pri výbere paušálu spotrebiteľ zohľadňuje skôr výšku zľavy na poskytnutý telefón ako celkovú sumu,“ doplnil Antoňak.

Operátori vyberajú pokuty

Niektorí slovenskí operátori v tom majú jasno. Ak klient od podpísanej zmluvy odstúpi, pokutu musí zaplatiť.

„Pri predčasnom vypovedaní zmluvy sa zákazník zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška sa vypočítava ako rozdiel medzi plnou cenou zariadenia a dotovanou. Orange uplatňuje takzvanú postupne sa znižujúcu zmluvnú pokutu. Tá sa znižuje postupne každý mesiac, teda čím bližšie je zákazník k ukončeniu viazanosti, tým nižšiu zmluvnú pokutu v prípade jej predčasného ukončenia zaplatí,“ uviedla hovorkyňa Orange Slovensko Alexandra Piskunová.

Podobne je na tom aj Telekom. „V prípade porušenia povinností zákazníka a nedodržania dohodnutej doby viazanosti vzniká podniku nárok na zmluvnú pokutu za podmienok dojednaných v zmluve," vysvetľuje hovorca Slovak Telekom Martin Vidan a dodáva, že tak ako Orange, aj oni majú tzn. degresívny princíp zmluvnej pokuty, čo znamená, že v priebehu viazanosti zmluvná pokuta postupne klesá.

Úplne iný postoj má ale spoločnosť O2. Tá jediná zmluvné pokuty od svojich zákazníkov nevymáha a ani nezadáva do zmlúv. „Všetky naše produkty a služby sú bez viazanosti, zákazník môže v rámci O2 prechádzať z vyššieho na nižší paušál a opačne, kedykoľvek to uzná za potrebné, bez akejkoľvek obavy z pokút. Netrestáme zákazníkov viazanosťou a považujeme ju za prežitok,“ uviedla hovorkyňa O2 Martina Jamrichová.

Spoločnosť UPC sa nevyjadrila.

Do zmlúv nemôžu zasiahnuť

Úrady sa tvária bezmocne a čo sa týka zmluvných podmienok, zasahovať donich nemôžu. „Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb nemá v kompetencii zasahovať do zmluvných vzťahov. Rozhodnúť o neplatnosti zmluvy, zrušiť jej časť a pod. môže len príslušný súd. Súd by napr. mohol ďalej dospieť k záveru, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,“ tvrdí hovorca Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Roman Vavro.

Situácia je teda taká, že spotrebitelia sa v prípadoch, keď nechcú zaplatiť zmluvnú pokutu obracajú buď priamo na súd, alebo ešte predtým na Komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá je pri Ministerstve spravodlivosti SR.

MOŽNO VÁS ZAUJÍMA: Megaprojekt krytej zjazdovky v Petržalke je čiernou stavbou. Bude sa búrať?

„Komisia posudzuje podnety od občanov na nekalé obchodné praktiky a všeobecne zmluvné podmienky, ktoré sú podľa nich v rozpore so zákonom, koná aj z vlastného podnetu. Komisia podáva podnety na spotrebiteľské organizácie, ktoré môžu iniciovať súdne alebo správne konania v mene spotrebiteľov,“ doplnil Vavro.

„Zákonom o elektronických komunikáciách upravuje podmienky uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ako aj právo a možnosti odstúpenia účastníkov od zmluvy, za splnenia určených podmienok aj bez sankcií. Práva a povinnosti mimo podmienok vymedzených zákonom musia byť ustanovené v zmluvnom vzťahu spoločnosti s klientom, ktorý by mal byť o tom vopred upovedomený,“ informoval hovorca Ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Dajte ich na súd

Mnoho klientov, ktorí odmietli takéto pokuty zaplatiť, sa obrátilo na súd. Na našu otázku, koľko súdnych procesov s klientmi mali a v koľkých vyhrali sa nám spoločnosti odmietli vyjadriť. „Tieto informácie nezverejňujeme,“ uviedol Vidan z Telekomu. Hovorkyňa Orange túto otázku ignorovala. A vyhlásenie neposkytli ani UPC.

Klient má ale veľkú šancu uspieť na súde. „Zmenila sa doba a nastal aj podstatný progres v rozhodovacej činnosti súdov. Osobne nepoznám spor s poskytovateľom telekomunikačných služieb, v ktorom by spotrebiteľ aspoň čiastočne neuspel. Od roku 2009 som zastupoval 114 spotrebiteľov v sporoch o zaplatenie zmluvnej pokuty alebo o určenie neplatnosti zmluvy v časti zmluvná pokuta. V súčasnosti zastupujeme 61 klientov v sporoch týkajúcich sa uplatňovania si zmluvných pokút telekomunikačnými operátormi,“ upresnil Antoňak.

V EÚ je to inak

V Európskej únii zmluvné pokuty neriešia. „Smernice EÚ tieto veci neupravujú. Ide o obchodný vzťah medzi klientom a súkromnou spoločnosťou, v obchodnej zmluve alebo v podmienkach by mal byť klient o možnosti pokuty informovaný a je na jeho voľnom rozhodnutí, či k zmluve pristúpi alebo nie. Ak zmluvu podpíše, musí splniť jej podmienky,“ tvrdí tlačová a komunikačná tajomníčka zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková. V EÚ upravili iba viazanosť. „Čo sa na európskej úrovni upravuje, je napríklad povinnosť telekomunikačných firiem poskytovať aj kratšiu viazanosť ako sú dva roky, čo kedysi býval štandard, teraz máte právo aj na viazanosť kratšiu,“ doplnila Ludviková.

Napriek tomu sa súdy na Slovensku prikláňajú na stranu spotrebiteľov a riadia sa smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súdy sa riadia aj rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, ktorý je tiež na strane spotrebiteľa.

Ako to vyriešiť

Telekomunikačné firmy by teda mali pouvažovať o zmenách v zmluvách. Antoňak navrhuje, aby poskytovatelia telekomunikačných služieb v prípade, ak ich viažu na poskytnutie dotovaného mobilu v zmluvách buď:

a) uviedli počet mesačných splátok a ich výšku za mobil – právne napr. prenájom zariadenia

b) poskytovali mobil prostredníctvom splátkového predaja externými spoločnosťami (ako to robí O2).

Natália Labudová, foto: TASR