Slovensko čaká biomasaker, varujú aktivisti. Výrub lesov je vraj alarmujúci

n 27.11.2014 8:02 - Slovensko

Naša krajina je preslávená nádhernou prírodou. Od roku 2000 však na území Slovenska ubudlo až 760 km² lesov. Dokedy to bude takto pokračovať?

V biomasových spaľovniach, ktoré sú dotované z eurofondov, sa spaľuje drevo pochádzajúce z energetických porastov a z odpadu z drevospracujúceho priemyslu, ale aj drevo vyťažené z lesných a nelesných porastov.

V súčasnej dobe sa ročne ťažia takmer 4 milióny kubíkov dreva na energetické účely, pričom udržateľná ťažba všetkého dreva je na lesných a nelesných plochách 5,8 – 6 miliónov kubíkov.

Nadmerný výrub lesov

„Biomasa predstavuje dôležitý potenciál pre rozvoj regionálnej a lokálnej ekonomiky. Na Slovensku je takmer 60 miest, v ktorých sa dodáva domácnostiam aj teplo z biomasy. V súčasnosti sa biomasa podieľa na krytí všetkej potreby tepla desiatimi percentami. Biomasa predstavuje zdroj, ktorý má spomedzi obnoviteľných zdrojov najväčší potenciál", uvádza sa v stanovisku Ministerstva hospodárstva SR.

Momentálne však štátne dotácie na výrub lesov nezohľadňujú prirodzenú obnoviteľnosť lesného porastu. Znepokojení sú nielen aktivisti, ale aj široká verejnosť. Nadmerný výrub lesov predstavuje priame nebezpečenstvo v každodennom živote.

Prečítajte si aj: VIDEO: Zviera nie je vec! Aktivisti organizujú pochody po celom Slovensku

Peter Sabo z lesoochranárskeho združenia VLK upozorňuje, že výruby lesov majú jednoznačne negatívny vplyv na krajinu a životné prostredie ľudí. Okrem tých základných škôd na ekologickej stabilite a biologickej diverzite dochádza aj k takým, ktoré sú viditeľné pre bežných ľudí už teraz. „Výruby lesov majú zjavne dopad napríklad na vznik povodní. Toto tvrdenie, v prípade Levočských vrchov v tomto roku vyslovil aj minister vnútra Robert Kaliňák pri letných povodniach. Zisky zo spaľovania dreva tak idú k súkromníkom, ale povodňové škody zaplatíme všetci. Na Slovensku už 20 rokov prekračujeme ročnú udržateľnú ťažbu dreva v priemere o 16 %, svedčia o tom obrovské holiny vznikajúce po celej krajine. Toto nemôže ostať bez dôsledkov,“ dodáva Sabo.

Sú spaľovne efektívne?

„Rezort životného prostredia posudzuje spaľovne na biomasu veľmi citlivo a dôkladne tak, aby boli splnené zákonné podmienky pre ochranu životného prostredia a zdravia ľudí. Výrub porastov z lesných pozemkov znamená vždy zásah do ekosystému. Je však dôležité, aby takáto činnosť, ak je umožnená, bola aj dlhodobo udržateľná,“ reagovali z tlačového odboru Ministerstva životného prostredia SR.

Na Slovenskej inšpekcii životného prostredia ale registrujú podnety od ľudí, ktorí so súčasným postupom nesúhlasia a ťažbu lesného dreva v slovenských lesoch považujú za dlhodobo neudržateľnú.

Teplo verzus elektrina

Podľa vyhlášky, prijatej v roku 2009, sa na spaľovanie môže využívať len biomasa nižšej kvality. Podľa vyhlásení Ministerstva hospodárstva SR je od roku 2014 výroba elektriny spaľovaním biomasy obmedzená. Prioritou v nasledujúcom období bude využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na výrobu tepla, pričom podpora elektriny sa bude postupne obmedzovať.

Prečítajte si aj: Prvé na svete! Vyhlásili vegetariánske mesto

Ochranársky aktivista Sabo varuje, že využívanie dreva na výrobu energií je ekologicky a aj ekonomicky neefektívne. Na Slovensku nie je toľko dreva, aby uspokojilo energetické potreby tejto krajiny. „Ak by sme to chceli skúsiť, dôjdeme k ekologickej katastrófe. Z ekonomického hľadiska o neefektívnosti hovorí jeden zásadný fakt. Kým trhová cena 1 MWh elektriny je v súčasnosti okolo 40€, štát ju od súkromných výrobcov, ktorý spaľujú drevo, vykupuje za trojnásobok. Podľa našich výpočtov v súčasnosti štátna dotácia pokrýva výrobcom elektriny všetky náklady na nákup dreva, ktoré spaľujú. Dá sa povedať, že si z daní, ktoré odvádzame štátu, platíme ničenie našich lesov," vyhlásil Peter Sabo.

„Z praktického hľadiska je potrebné pozerať na dostupný potenciál, teda množstvo použiteľnej biomasy v lokalite. V najväčších mestách z hľadiska dostupnosti biomasy je výhodná kombinácia viacerých palivových zdrojov. Je potrebné uviesť, že zameranie sa na oblasť tepla z OZE v centrálnom zásobovaní teplom, okrem tvorby pracovných miest, znižuje závislosť energetiky na fosílnych palivách, najmä zemného plynu, čím zvyšuje aj sebestačnosť a energetickú bezpečnosť Slovenska,“ poskytla vyjadrenie hovorkyňa MH SR Miriam Žiaková.

Ak Vám to nie je ľahostajné

Podpora biomasy, ktorá môže viesť k poškodeniu ekosystémov a životného prostredia, funguje vo viacerých európskych krajinách. Práve v súčasnosti je nevyhnutné zavedenie kvalitných previdiel a regulácií pre udržatešné vzužívanie biomasy na energetické účely.

„Regulatívne normy by mali zamedziť, aby sa do biomasových alebo uhoľných elektrární dostávala biomasa, ktorá pochádza z chránených území alebo brehových porastov. Energetické využívanie biomasy sa má zameriavať na energetické porasty a bioodpady. Rozumné a udržateľné využívanie biomasy je dôležitou súčasťou znižovania našej závislosti na neudržateľných fosílnych a jadrových palivách,“ uviedol koordinátor klimatickej a energetickej kampane Greenpeace Slovensko Pavol Široký.

Pre tých, ktorým nie je osud slovenských lesov ľahostajný, existuje možnosť vyjadriť svoj postoj. „Najlepším spôsobom, ako môžu v súčasnosti ľudia pomôcť, je zbieranie podpisov pod petíciu za zrušenie štátnych dotácií na spaľovanie dreva. Našim cieľom je získať 100-tisíc podpisov a dosiahnuť jej prerokovanie v Národnej rade SR,“ uzavrel Peter Sabo z lesoochranárskeho združenia VLK.

Lívia Brtáňová, foto: TASR