Viac foto v galérii

Ako sa čistia prírodné pramene v Brezne

n 7.3.2014 9:54 - Brezno

V okolí Brezna je nádherná príroda. Oblasť Horehronia je bohatá na krásy prírody, je i obľúbenou turistickou oblasťou. A v okolí Brezna sa tiež nachádza viac než 30 prírodných prameňov.

Všetky ich našiel a vyčistil pán Libič. Pán Libič nemá telefón. Nežije pre seba. Radšej chodí vonku a pomáha všetkým ostatným. Ujo Libič sa narodil v Braväcove a mal štyroch súrodencov. Ako 13-ročný stratil otca vo vojne. Nikdy sa neoženil. Celý život zasvätil pomoci druhým a práci. Do Brezna prišiel bývať v 70-tom roku. Rád chodil do prírody nad mesto, kde objavil vodu. „Ja som sa narodil 7. októbra, a tak vravia, že každý, kto sa narodil v októbri, má vzťah k prírode, tak asi preto mám rád prírodu a rád aj do nej chodievam.“

Objavil ich na prechádzke

„Každú nedeľu, keď som nerobil, som chodil na túlačky po horách. Zistil som, že je tu veľa prameňov, tak som sa pustil do roboty. Už som bol na penzii. Našiel som 30 prameňov. Ráno už o šiestej som mašíroval do prírody, aby som stihol niečo spraviť. Jedna studnička trvala aj týždeň. Vykopať, skál nanosiť, rúrku zohnať. Bolo to ťažko s materiálom. Nik mi nepomáhal, všetko som robil sám. Na prameň za nemocnicou bolo treba 80 metrov hadice. Hĺbka studničky je 3 metre, to bolo náročné kopať. Dva razy som bol dať kováčovi čakan upraviť. Tri mesiace to trvalo, aj som si tam varil, niekedy aj spával. Jedna firma mi dala železné rúrky. No keď to už bolo všetko hotové, rúrky pokradli. Tak zase robota. Kde bolo viac vody, tak som drevené vykresal a dával. To sa ale z hocičoho nedá. Buď z borovice, alebo červeného smreka, alebo z jedle. Ale nechcel som živé stromy zrezávať. Hľadal som len tie, čo cez zimu naváľalo. Prešiel aj celý deň, kým som niečo dobré našiel. Keď ale išli ľudia do prírody, sekerou to rozštiepili, asi na oheň. Tak som potom dával umelé, ale to nepristane prírode, no čo už môžeme robiť. Ľudia sú rôzni.“

Majú svoje mená

Väčšina z prameňov má aj svoje mená. Zaujímalo nás, podľa čoho ich ujo Libič vyberal. „Tak napríklad Prameň sv. Anny. Tu mal pole jeden gazda, ktorý mal slúžku Annu. A kým zomrel, daroval pole Anne, tak to gazdovia volajú Ančino pole, podľa toho som aj ja nazval ten prameň. V horách je tiež Prameň pod Repčuľou. Bola tu pani Repková, parťáčka, čo sadila stromy. Tie hory tu ženy vysadili, to bola drina. Tak som to nazval prameň pod Repčuľou. Štefanov je po mne pomenovaný a Petrov, to si kázali turisti. Tak aj podľa nich som pár pomenoval. Aj Jánov.“

Odovzdal ich občanom

Všetky pramene odovzdal ujo Libič Červenému krížu. Ako sám vraví, keby sa niečo stalo, aby bola voda. Voda z prameňov sa dáva postupne skúšať. Najlepší je zatiaľ Štefanov a Petrov prameň. Napriek tomu, že ujo Libič už ďalšie studničky robiť neplánuje, rád chodieva k svojim prameňom. „Chodím na prechádzky a pozerám tie studničky, lebo ich nivočia.
To ma mrzí najviac. Toľko roboty s tým bolo, a veď voda je pre všetkých a zadarmo, neviem, prečo to tí ľudia robia.“ Dnes má ujo Libič 83 rokov a stále je v dobrej kondícii. „Vravia tak, kto vodu pije, ten dlho žije. Ja pijem iba čistú vodu, ani alkohol, ani pivo, len vodu. A na táračky treba chodiť do prírody. Vždy, keď je čas, chodievajte na táračky.“ A keď sa nestará o svoje pramene, šije čiapky, opravuje dáždniky a všeličo iné, s čím za ním ľudia prídu. A všade navôkol má množstvo kvetov. To vraj preto, aby sa cítil ako v prírode.

Text a foto: Soňa Štubňová